reklama

Ako pandémia zasiahla život Rómov?

Uplynulé mesiace s vírusom COVID-19 boli ťažké pre všetkých, no mimoriadne ovplyvnili životy vylúčených skupín obyvateľov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)
Obrázok blogu

Podľa Andrey Bučkovej, splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, marginalizované skupiny bojovali s viacerými problémami. Sprísnenie opatrení, ktoré priamo ovplyvnili životy či podnikanie Rómov, sociálne dištancovanie sa, ale najmä problém sústrediť sa na dodržiavanie protipandemických opatrení v situáciách, keď neboli schopní zabezpečiť si ani primárne životné potreby. Viacerí rómski občania reálne trpeli hladom či zimou v období, ktoré bolo samo o sebe už veľmi náročné, dodala Andrea Bučková. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vzdelávanie a pandémia

Výrazný negatívny dopad pandémie na Rómov možno pozorovať aj v oblasti vzdelávania. Podľa odhadov až 70 percent rómskych detí nebolo počas prvej vlny pandémie zapojených do distančného vzdelávania a až 60 percent nemalo žiaden kontakt s pedagógom. Prekážkami vo vzdelávaní sa stali najmä technické vybavenie, prístupy do vzdelávacích systémov, ale aj samotné internetové pokrytie v mestách či obciach. Terénni a sociálni pracovníci, učitelia a asistenti sa snažili aspoň distribuovať pracovné listy či iné materiály a tak zapojiť deti z marginalizovaných skupín do vzdelávania. „Až čas ukáže, čo všetko sme stratili v období, kedy deti vypadli zo vzdelávacieho systému,“ uviedla Andrea Bučková.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hostia konštatovali, že rovný prístup k vzdelávaniu, bohužiaľ, nie je na Slovensku zabezpečený, čo spôsobilo, že pre deti zo sociálne slabšieho prostredia bude o to náročnejšie vyrovnať sa s prechodom z prezenčného na distančné vzdelávanie. 

Podľa Jána Hera, podpredsedu výboru ADI-ROM pre Rómov a kočovníkov Rady Európy, sa týmto problémom netrápi len Slovensko, ale celá Európa, dokonca celý svet. Práve vďaka tomu vidí možnosť spojenými silami čo najviac eliminovať vzniknuté problémy. Z jeho pohľadu by nám, a to nielen v oblasti vzdelávania, mohlo pomôcť bilaterálne vymieňanie si informácií a príkladov dobrej praxe s krajinami, ktoré lepšie prekonávali prekážky spojené s pandémiou. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Psychologický aspekt

Pri dopadoch pandémie netreba zabúdať ani na psychické ťažkosti, s ktorými museli ľudia, a to nie len v rómskych komunitách, zápasiť. Vyhrotená situácia alebo neznalosť toho, čo bude v blízkej budúcnosti, sa stali spúšťačmi stresu. Podľa hostí diskusie sa stresový faktor v čase koronakrízy môže prirovnať k stresu, ktorý zažívali ľudia počas vojny. Negatívnym spôsobom k tomu dopomohlo aj uzavretie celých osád, čo vyslalo jasný signál, že rómske komunity sa budú vnímať inak. V takých prípadoch sa podľa hostí ako keby zabudlo na dôstojnosť, spojenú s tým, ako sa správať k iným v rôznych situáciách a zároveň, na dôstojnosť tých ľudí, ktorí sa ocitli v neľahkej situácií. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Magdaléna Rothová, riaditeľka Asociácie pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu, dodala, že veci, ktoré sa počas pandémie stali, ešte len pocítime, no už teraz by sme mali hľadať cesty k sebe. Hľadať cesty, ako spoločnosť opätovne prepojiť, nakoľko tam, kde bola malá diera, sú teraz obrovské priepasti. 

Systémové nedostatky 

Pri riešení problémov v rómskych komunitách sa podľa Andrey Bučkovej stretávali najmä s nedostatkom ľudí. Pri karanténnom uzavretí komunít chýbali intervenčné tímy, respektíve mediačné tímy, ktoré by vedeli pracovať s ľuďmi v uzavretých komunitách a zmierniť tak napätie, ktoré v takýchto situáciách vznikalo. Je to pomoc, ktorá v systéme nie je dostatočne pokrytá a ak je, tak predovšetkým mimovládnym alebo súkromným sektorom, ktorý nemal dostatok kapacít. 

Nedostatok ľudského kapitálu spôsobilo aj to, že vo veľa prípadoch bolo potrebné, aby sa terénni, sociálni, či iní pracovníci, profesijne preorientovali na ľudí, ktorí poskytujú pomoc a asistenciu aj v oblasti zdravia. 

Finančné prostriedky 

Aktuálne sa Slovensko nachádza v štádiu, kedy až do roku 2023 čerpáme finančné prostriedky z Európskej únie na pomoc rómskym komunitám a zároveň sa pripravujeme už na ďalšie programové obdobie. Andrea Bučková spolu s Jánom Herom zhodnotili, že možnosťou čerpať prostriedky z eurofondov disponujú najmä samosprávy, ktoré často neprejavujú záujem. Extrémne komplikovaná administratívna záťaž pri príprave projektov môže takisto brzdiť čerpanie peňazí. Aj z tohto dôvodu odporúčajú zamerať sa najmä na technickú podporu na lokálnej úrovni, v rámci ktorej budú zaškolení pracovníci vedieť operatívne reagovať a pomôcť spracovať projekty tak, aby nevypadli na administratívnej kontrole. 

Kroky do budúcna

Andrea Bučková v stručnosti predstavila Stratégiu rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030, ktorá vznikla len nedávno na základe výzvy z EÚ a schválila ju vláda. Jej hlavnými myšlienkami sú podpora participácie a boj s protirómskym rasizmom – oblasti, ktoré sú dlhodobo problémovo vnímané v členských krajinách EÚ. 

Všetci hostia sa zhodli na tom, že jedna vec je stratégiu prijať, a druhá realizovať. Andrea Bučková dodala, že realizácia Stratégie bude prebiehať pomocou akčných plánov. Dôležitou úlohou bude podľa Jána Hera dohodnúť s rezortmi vlády vyčlenenie financií na akčné plány, čo sa v minulosti, bohužiaľ, nepodarilo. 

K napredovaniu v tejto oblasti by mala pomôcť najmä vzájomná dôvera, vzdelávanie, výchova a snaha nájsť v sebe vnútornú silu a zapojiť sa do riešenia problémov vylúčených skupín na Slovensku, povedala Magdaléna Rothová. Zároveň dodala, že je dôležité, aby druhá strana bola ochotná takúto pomoc prijať. 

Podľa Jána Hera by sme sa mali sústrediť na hľadanie riešení, ako prekonať bariéry na lokálnej úrovni, smerovať akčné plány a ich aktivity na lokálne úrovne a podporiť komunikáciu ľudí, ktorí sa zapájajú do problematiky rómskych komunít a ktorí majú vzdelanie v tejto problematike.

Andrea Bučková na záver dodala, že pri riešení problémov v rómskych komunitách by malo dôjsť k zavedeniu partnerského prístupu. Podľa nej by mali byť Rómovia a Rómky priamo účastní pri riešení problémov týkajúcich sa ich menšiny a nemali by byť vnímaní len ako cieľ pomoci, ale ako hlavní aktéri. 

Video z diskusie tu.

Článok vznikol na online podujatí „Ako pandémia zasiahla život Rómov?“, ktoré zorganizovalo 3. júna Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. S moderátorkou Teri Čikoš diskutovali Andrea Bučková, splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity, Ján Hero - podpredseda výboru ADI-ROM pre Rómov a kočovníkov Rady Európy a Magdaléna Rothová, riaditeľka Asociácie pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC).

Café Európa

Café Európa

Bloger 
  • Počet článkov:  119
  •  | 
  • Páči sa:  95x

Debaty Café Európa sú určené pre širokú verejnosť a ich cieľom je zvýšiť povedomie a podporiť spoločenskú diskusiu na vybrané otázky týkajúce sa EÚ a jej členských štátov. Publikum má možnosť vypočuť si argumenty odborníkov, zapojiť sa do diskusie, klásť otázky a nakoniec si na základe prezentovaných informácií vytvoriť na tému vlastný názor ... to všetko v príjemnej neformálnej atmosfére kaviarne. Zákusok s kávou, prípadne čajom je na nás! Formát diskusií vznikol pod patronátom Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v roku 2010. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu