Doprava je v EÚ zodpovedná za 25 percent emisií skleníkových plynov, no železnice sa na tom podieľajú len mizivým podielom na úrovni 0,4 percenta. Aj preto je tomuto spôsobu dopravy často priraďovaný prívlastok zelený. Železnice teda môžu zohrávať dôležitú úlohu v udržateľnom cestovnom ruchu, a to nielen z dôvodu, že železničná doprava je najčistejšia, ale dokonca aj najbezpečnejšia v porovnaní s inými druhmi dopravy.
Na Slovensku sa však v koľajovej doprave stretávame s viacerými problémami. Až 60 percent z 3 600 km koľajníc na Slovensku nie je elektrifikovaných, čo je podľa Karola Martinčeka, podpredsedu predstavenstva a riaditeľa úseku obchodu Železničnej spoločnosti Slovensko, hendikep, ktorý má dopad na zelenú dopravu. Medzery možno pozorovať aj v spôsobe, akým sme k tomuto spôsobu dopravy a s tým spojenou infraštruktúrou pristupovali za posledných 30 rokov.
Železniciam na Slovensku podľa Martinčeka nenahráva do karát ani fakt, že do ciest putuje až 10-krát viac investícií ako do železníc, a že od roku 1987 nebol vybudovaný ani jeden kilometer novej železničnej infraštruktúry. Na druhú stranu, je železničná doprava „kostrou mobility“ nielen v rámci Slovenska, ale aj v rámci európskeho priestoru. Ukazovateľom môže byť aj pomerne vysoký medziročný nárast pohybu obyvateľstva vlakom za posledných 5 rokov, približne až o 6 až 8 percenta.
Svetlo na konci železničného tunela
Zviditeľnenie koľajovej dopravy môže priniesť práve projekt s názvom Európsky rok železníc. Podľa Elišky Mamdaniovej z právneho odboru Generálneho riaditeľstva pre mobilitu a dopravu Európskej komisie, je jeho cieľom rozšíriť povedomie o tomto udržateľnom spôsobe dopravy medzi obyvateľmi členských štátov EÚ a obnoviť dôveru nielen pasažierov, ale aj podnikateľov. Aj keď sa kvôli COVID-19 muselo veľa sprievodných akcií tohto projektu zrušiť či pozmeniť, Európska únia neustále vynakladá veľké úsilie na propagáciu a zvýšenie podielu železničnej dopravy a tiež nemalé finančné prostriedky. Vďaka Nástroju spájania Európy či Plánu obnovy sa môžu členské štáty zamerať na rozvoj železničnej dopravy, elektrifikáciu tratí či otváranie trhov. Je totiž na členských štátoch, ako rozdelia pridelené finančné prostriedky a koľko z toho poputuje na rozvoj infraštruktúry. Termín na zaslanie finálneho návrhu slovenského návrhu Plánu obnovy Európskej komisii je už 30. apríl. Otázkou ostáva, ako veľmi sa v ňom myslelo na železnice.
Kam by sa financie mali smerovať
Všetci zúčastnení diskusie sa zhodli na tom, že financie by mali putovať primárne do elektrifikácie a rozvoja infraštruktúry. „Mať dobrú infraštruktúru je alfa-omega pre efektívnu železničnú dopravu,“ myslí si Mamdaniová. Martinček zase pripomenul, že treba pripraviť stratégiu rozvoja železničnej dopravy a sústrediť sa na spájanie nielen slovenských regiónov, ale aj na zapájanie Slovenska v rámci Európskej únie.
Netreba však zabúdať, že cestovanie vlakom nie je len o vlakovej súprave a koľajniciach. Investície sú nutné aj do služieb a procesov s tým spojených. Údržba železníc, služby na staniciach, digitalizácia procesov ale aj vysokoškolské vzdelávanie – niekoľko z mála odvetví priamo nadväzujúcich na železničnú dopravu, ktoré by potrebovali finančnú injekciu na ich zmodernizovanie a zefektívnenie.
Snaha priblížiť ľuďom celý železničný sektor by tiež mohla značne odkrojiť z financií. A čo by malo byť cieľom? Zvýšenie mobility a zvýšenie počtu ľudí, ktorí železničnú dopravu využijú. To by malo následne podľa Martinčeka pozitívny prírastok na HDP.
Európska únia a železnice
Európsky rok železníc nie je jedinou snahou EÚ podporiť železničnú dopravu. Podľa Mamdaniovej je vylepšovanie a štandardizácia železníc postupný proces, ktorý neustále prebieha, aj keď trvá možno dlhšie, ako by sme chceli. S aktuálnou Európskou zelenou dohodou na stole však vidí veľký priestor na rozvoj a napredovanie.
Koncom minulého roka boli schválené dva piliere. Technický, ktorý by mal pripraviť jednotný trh a odstrániť základné problémy v infraštruktúre. Druhým je pilier trhový, ktorý umožňuje akejkoľvek spoločnosti s licenciou poskytovať prepravu. K zlepšovaniu železničnej dopravy by mal prispieť aj Jednotný európsky systém riadenia železničnej dopravy, ktorý by odstránil rozdiely v členských krajinách a usmernil základné kroky k zlepšeniu infraštruktúry v celom európskom priestore a k posilneniu významu železničnej dopravy. Postupnými krokmi tak Európska únia aj takýmito spôsobmi podporuje dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Železnice budúcnosti
Európska únia má stanovené ambiciózne ciele. Do roku 2030 by malo až 30 percent tovarového toku prejsť z ciest na železničný koridor. Do roku 2050 dokonca až 50 percent. S tým ale súvisí výstavba rýchlostných koridorov prechádzajúcich aj cez Slovensko. Podľa Martinčeka je to pre nás záväzok, aby sme pristúpili k plánom zodpovedne a pripravili sa na túto stratégiu. „Nikto na nás nečaká, buď sa my pohneme alebo nás obídu,“ dodal Martinček
Taktiež zdôraznil, že je dôležité, aby sme boli súčasťou rýchlostných koridorov, aby sme umožnili výstavbu takýchto koridorov a hlavne, aby sme mysleli dostatočne do budúcna, nakoľko v tom vidí možnosť profitovať či už z prepravy tovaru, ale aj ľudí. Efektívna koľajová doprava rozširuje možnosti dochádzania do ekonomického centra krajiny, čo by mohlo pomôcť základnému rozvoju Slovenska ako takého.
Budúcnosť železníc spočíva aj v digitalizácii. Vytváranie itineráru cez aplikáciu, nákup lístku, rýchle a aktuálne informácie, prípadne voľný pohyb cestujúceho a až následné zúčtovanie podľa sledovania jeho pohybu cez mobilné aplikácie. Aj tak si vie Martinček predstaviť železnice budúcnosti, a to dokonca už o päť rokov.
Železnice z pohľadu cestovateľa
Známy cestovateľ a bloger Milan Bez Mapy vníma, že na Slovensku by mohlo ľudí odrádzať od cestovania vlakom viac faktorov. Jedným z hlavným problémov je nadväznosť spojov či možnosti ďalšieho presunu. Nevýhodou sú určite aj časté meškania vlakov. Ľudia chcú podľa neho cestovať rýchlo a efektívne, chcú oddychovať a nie čakať na stanici či riešiť itinerár. Je to práve multimodalita, ktorá by vedela pritiahnuť viac cestujúcich. Výrazným faktorom sú aj sprievodné služby. Servis pred a po ceste, jazykovo vybavený personál, záchytné parkoviská pri staniciach či integrované lístky – to všetko má na cestujúceho pozitívny dopad a motivuje ich k ďalšej ceste vlakom.
Video z diskusie tu.
Viac informácií o súťaži na návrh polepu najmodernejšieho rušňa vo flotile Železničnej spoločnosti Slovensko, nájdete tu. (prelonkovať odkaz)
https://www.zssk.sk/vectron-sutaz-rok-zeleznic/
Článok vznikol na online podujatí „Železnice majú v Európe zelenú“, ktoré zorganizovalo 26. apríla Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. S moderátorom Romanom Naništom diskutovali Karol Martinček, podpredseda predstavenstva a riaditeľa úseku obchodu Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., Eliška Mamdaniová, z právneho odboru Generálneho riaditeľstva pre mobilitu a dopravu Európskej komisie a Milan Bez Mapy, cestovateľ a bloger.
