Kde skončia eurofondy na koronu?

Autor: Café Európa | 21.6.2020 o 20:36 | Karma článku: 3,46 | Prečítané:  1272x

Slovensko sa radí medzi štáty, ktoré čerpajú eurofondy najpomalšie. Na zmiernenie dôsledkov koronakrízy EÚ zavádza nové nástroje, ktoré budú znamenať viac eurofondov aj pre Slovensko. Poučíme sa a začneme ich čerpať efektívnejšie?

Podľa štatistík Európskej komisie Slovensko v rámci programového obdobia 2014 – 2020 vyčerpalo len 35 percent z eurofondov, ktoré malo k dispozícii. O 6 percentuálnych bodov tak zaostávame za európskym priemerom, ktorý je v súčasnosti na úrovni 41 percent. Pomalšie ako Slovensko čerpá eurofondy už len Chorvátsko. V aktuálnom programovom období, ktoré končí 31. decembra, nám na vyčerpanie ostáva ešte viac ako desať miliárd eur na už zazmluvnené projekty. Ak sa nám to nepodarí, podľa pravidla n+3 budeme môcť vyčlenené prostriedky využiť najneskôr do konca roka 2023.

V čom Slovensko zlyháva

Za posledných šesť rokov sme mali viac ako dvetisíc podvodných alebo sporných žiadostí, čo znamená, že až 20 percent z celkového objemu platieb z Európskej únie nebolo úplne v poriadku. Slovensko v tomto patrí medzi najhoršie si počínajúce krajiny.

Pri predkladaní projektov častokrát neprebehla férová súťaž, kvalitné firmy boli z hry vyradené hneď na začiatku a veľké zákazky sa dostávali do rúk firiem, ktoré nedokázali dodať služby v požadovanom čase a kvalite. Príkladom toho, ako zle si Slovensko počína pri realizácii projektov eurofondov je výstavba tunela Višňové. Podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša riešenie podobných situácií spočíva v dôslednej kontrole. Ak budeme mať funkčné inštitúcie, ktoré budú strážiť férovosť a priebeh projektov, dokážeme používať eurofondy efektívnejšie.

Miera korupcie projektov úzko súvisí s vysokým administratívnym zaťažením žiadateľov, ktoré nám tiež v minulosti spôsobovalo problémy. Ak sú pri príprave projektov zistené pochybenia alebo nezrovnalosti, Európska komisia pristupuje k tzv. korekčným opatreniam a vyžaduje dodatočné dokumenty alebo informácie. To v konečnom dôsledku znamená viac administratívy.

Čakajú nás nové príležitosti

Všetky tieto zlyhania by pre Slovensko mali byť veľkým výkričníkom. Okrem nového programového obdobia klasických eurofondov čoskoro pravdepodobne pribudne aj možnosť čerpať z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Podľa návrhu Európskej komisie by tento nový mechanizmus mal podporiť oblasti najviac postihnuté súčasnou krízou. Prostriedky z neho bude možné využiť na naštartovanie reforiem a modernizáciu hospodárstva a budú vyplácané na základe preukázaných výstupov. O konkrétnom postupe financovania sa diskutovalo na rokovaní Európskej rady 19. júna, k reálnej dohode však nedošlo. Ďalšie zasadanie je naplánované na polovicu júla.

Zatiaľ je jasné len to, že prostriedky budú k dispozícii všetkým členským štátom a predovšetkým tým, ktoré sú najviac postihnuté krízou. Máme veľkú šancu získať z nich viac a nasmerovať peniaze tam, kde je to naozaj potrebné. Podľa najnovších údajov by Slovensko mohlo získať až osem miliárd eur.

Finančnú injekciu budeme musieť využiť relatívne rýchlo. Prvý termín na zaslanie návrhov Európskej komisii je stanovený už na koniec októbra. Prostriedky by potom bolo možné začať čerpať od januára budúceho roka. Vzhľadom na časovú náročnosť potenciálnych reforiem musíme konať rýchlo, no zároveň kvalitne.

...ale aj nové riziká

Nárast objemu dostupných prostriedkov a časový tlak môžu taktiež zvýšiť riziko korupcie. Preto bude potrebné pristupovať k systému zodpovedne a odfiltrovať akékoľvek možné prešľapy. Pri kontrole sa nemôžeme spoliehať len na Európsku úniu. Poriadok si musíme urobiť v prvom rade doma, zlepšením fungovania prokuratúry a súdov a zvýšením transparentnosti a odbornosti pri výberových procesoch. Od toho ako sa to podarí, bude závisieť miera nášho celkového úspechu.

Situáciu komplikuje skutočnosť, že novú vládu máme relatívne krátko. Na druhej strane, Xénia Makarová z nadácie Zastavme korupciu práve v novej vláde vidí chuť riešiť problémy. Súčasná situácia vyžaduje predovšetkým strategické myslenie, aby boli reformy aj čerpanie prostriedkov úspešné. Vláda by sa preto podľa nej mala zamerať na to, aby dokázala nájsť schopných ľudí, ktorí už majú skúsenosti s riešením projektov k eurofondom a zabezpečiť, aby ponuka pracovať pre štát bola pre nich dostatočne lákavá. Okrem toho bude mať Slovensko pri príprave plánu možnosť využiť pomoc expertov platených Európskou komisiou.

Ľudmila Majláthová zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v diskusii Café Európa zdôraznila, že pripravované opatrenia bude potrebné rozdeliť na jednotlivé fázy a tie implementovať hneď ako to bude možné. Projektové výzvy musíme plánovať tak, aby po ich reálnom spustení dokázali fungovať. Rovnako dôležitá je pritom spolupráca s možnými budúcimi prijímateľmi, aby po vyhlásení výziev existoval reálny potenciál, že na ne niekto bude chcieť reagovať.

Kam nasmerovať peniaze

V prípade fondu obnovy a odolnosti ide o prostriedky, ktorých čerpanie je naviazané na predloženie hodnoverného reformného plánu. Uspejeme len v prípade, že sa stanovené reformné ciele naplnia. Z hľadiska budúceho rozvoja je výhodnejšie orientovať sa na hĺbkové reformy a zmenu systému fungovania štátu. Pre Slovensko sú kľúčové oblasti napríklad školstvo, rozvoj obnoviteľných zdrojov, zvyšovanie energetickej efektívnosti a tiež podpora podnikateľského prostredia.

Peter Goliaš z INEKO vidí ako jednu z možností využitia týchto prostriedkov zrealizovanie dlho očakávanej daňovej reformy. Išlo by predovšetkým o zníženie odvodového zaťaženia, ktoré predražuje prácu a znižuje ekonomickú aktivitu ľudí. K takýmto zmenám by boli potrebné kompenzačné opatrenia, ako napríklad postupné zvýšenie nepriamych či spotrebných daní. Práve tieto opatrenia by sa dali pokryť peniazmi z Európskej únie. Takéto využitie financovania by mohlo pomôcť nielen k zlepšeniu aktuálnej krízovej situácie, ale aj k celkovému ozdraveniu podnikateľského prostredia na Slovensku. Podobne by to mohlo fungovať aj v prípade zavedenia povinného druhého piliera pre mladých ľudí. Dočasný pokles príjmov sociálnej poisťovne by nahradili peniaze z EÚ.

Dokážeme príležitosť využiť?

Pri novom balíku podpory sa zatiaľ hovorí o celkovej výške 750 miliárd eur, no toto číslo ešte nie je definitívne. V tejto chvíli ešte nie je jasné, koľko percent z tejto sumy budú tvoriť granty a koľko pôžičky. V každom prípade platí, že členské štáty začnú balík podpory pravdepodobne splácať Európskej únii až v roku 2028.

Zdroj prostriedkov je otázny. Európsky rozpočet bol doteraz financovaný z príspevkov členských krajín a vlastné zdroje EÚ v podstate neexistujú. Jedným z návrhov ako financovať nový podporný balík je spoločná pôžička, no toto riešenie je zatiaľ len v štádiu diskusie.

Pokiaľ dôjde k tomu, že Európska komisia vydá spoločné dlhové nástroje a začne takto čerpať prostriedky na financovanie spoločných projektov, bol by to prelomový krok k spájaniu ekonomík. Netreba však zabúdať na to, že nové peniaze bude treba splatiť a preto budeme musieť dbať na rozpočtovú zodpovednosť. Hoci v súčasnej dobe zvyšujeme výdavky, postupne sa budeme musieť vrátiť naspäť k opatreniam, aby sa verejné financie dostali späť na udržateľnú úroveň.

Pre Slovensko práve teraz nastáva moment, kedy by sme sa mali poučiť z minulosti a zamerať sa na efektívnosť využitia prostriedkov z EÚ. Ak teraz zaváhame a prostriedky dostatočne efektívne nevyužijeme, môže to spôsobiť ďalšiu stagnáciu a ešte výraznejšie zaostávanie oproti ostatným členským štátom.

Video z diskusie:

 

Článok vznikol na podujatí „Kde skončia eurofondy na koronu?“, ktoré zorganizovalo 16. júna v Bratislave Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a Nadáciou Hanssa Seidla (HSS). S Jurajom Hajkom diskutovali Ľudmila Majláthová, ekonomická radkyňa zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu a Peter Goliaš, riaditeľ INEKO.

Autorka: Veronika Goldiňáková

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Žilinská nemocnica varuje pred režimom vojnovej medicíny

Bojnická nemocnica už nevie vyčleniť ďalšie lôžka pre pacientov s Covidom

Dobré ráno

Dobré ráno: V Poľsku sú ľudia už týždeň v uliciach, zúri tam kultúrna vojna

Do protestov sa zapájajú desaťtisíce ľudí.

Fico žije v atmosfére strachu, jeho ľudia končia v putách

Šéf Smeru sa zastal viacerých zadržaných.


Už ste čítali?