Jeden odchod za nami, ten skutočný pred nami

Autor: Café Európa | 13.2.2020 o 15:14 | Karma článku: 3,97 | Prečítané:  1471x

Rozvod s Veľkou Britániou už vyčerpal nejedného fanúšika európskej politiky a nemožno sa tomu čudovať. Dnes vieme, že Spojené kráľovstvo už nie je členským štátom EÚ. Môžeme si teda konečne vydýchnuť?

Neustále posúvanie termínu odchodu Veľkej Británie z Európskej únie a mediálny priestor zaplavený sústavnými politickými zvratmi a úvahami o tom, kedy, či a ako Spojené kráľovstvo EÚ napokon opustí, azda všetkých zainteresovaných frustrovalo.

Po období neistoty a peripetií dnes už vieme, že Spojené kráľovstvo opustilo Európsku úniu 31. januára 2020. Po vyše troch rokoch sme si všetci mohli na chvíľu vydýchnuť. Odchod sa udial kultivovaným spôsobom na základe dohody a obavy z tzv. tvrdého brexitu sa nenaplnili. Zatiaľ.

Začiatok druhého dejstva

Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ znamená, že v európskych inštitúciách už Britov nenájdeme. Zodpovedala tiež dôležitú otázku pobytu európskych občanov, teda aj Slovákov, žijúcich v Spojenom kráľovstve. Na dohodu v oblasti obchodu a spoločného trhu, ale aj bezpečnosti a ďalších má poslúžiť prechodné obdobie, ktoré potrvá do konca roka.

Dovtedy Spojené kráľovstvo síce už nebude členom EÚ, avšak európske zákony tam budú platiť rovnako ako doteraz. Lenže cieľom brexitu bolo vymanenie sa z dosahu európskych pravidiel a dnes sú nimi nielenže viazaní, ale už o nich ani nemôžu spolurozhodovať. Čo bude po prechodnom období nasledovať zatiaľ nie je jasné.

Za rokovací stôl sa zástupcovia oboch strán zrejme vrátia už v marci. EÚ bude aj naďalej zastupovať ostrieľaný vyjednávač Michel Barnier. Znenie novej dohody sa však pravdepodobne nebude rodiť ľahko. Ako uviedol analytik SFPA Juraj Hajko v diskusii Café Európa: „Z Londýna počúvame skôr konfrontačný, než konštruktívny tón. Je tam veľa sporných tém a veľa silných slov.“ Únia posmelená (a možno aj trochu prekvapená) svojou jednotou v doterajších rokovaniach nemá veľa dôvodov na ústupky.

Kým ešte donedávna platilo, že podpora medzinárodného obchodu a spolupráca sú tým správnym riešením, dnes je táto axióma minimálne naštrbená. Ekonóm Vladimír Vaňo zmenu myslenia datuje zhruba okolo roku 2016. Vtedy sa začala éra obchodnej politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý dnes vedie obchodnú vojnu s Čínou. „Žijeme vo svete, kde rozhodujúcu úlohu hrá sila. Veľká Británia bude pôsobiť silou 66 miliónového trhu oproti 450 miliónom EÚ,“ objasnil vyjednávaciu pozíciu Britov.

V prípade EÚ a Veľkej Británie je vzťah predsalen odlišný. Diplomatka Mária Malová zdôraznila, že nás naďalej spája bezpečnosť aj kultúrna spriaznenosť. Súhlasí však, že Británia sa pre EÚ stane ekonomickým konkurentom a podľa toho bude vyzerať aj nová dohoda: „Kvalita bude iná, bude horšia. Pre podnikateľov budú dopady citeľné.“

Príbeh opäť nedopísaný

Scenárov ďalšieho vývoja máme dnes znova viacero. Ak nová dohoda nevznikne včas, opäť hrozí obchodný režim Svetovej obchodnej organizácie podobný tzv. tvrdému brexitu, ktorý by znamenal uplatnenie ciel a ďalších technických prekážok, čo by malo za následok výrazne obmedzenie vzájomného obchodu.

Keďže takmer polovica všetkého vývozu zo Spojeného kráľovstva smeruje na trh Európskej únie, neriadený odchod z jednotného trhu vo veľkej miere postihne podnikateľov. Ako uviedol v diskusii ekonóm Vaňo „237-tisic firiem bude mať sťaženú situáciu v zahraničnom obchode, čo bude predstavovať tlak na náklady, aj na zamestnanosť.“ Mnohí ľudia tak prídu o prácu.

Je pravdepodobné, že Veľká Británia bude postupne výpadok kompenzovať orientáciou na iné trhy, ale obchodné dohody s USA či ďalšími krajinami zrejme nevzniknú zo dňa na deň. Podľa ekonóma Vaňa sme dnes svedkami renesancie ekonomického nacionalizmu a nové dohody sa budú rodiť o to ťažšie. Británia si zároveň bude musieť vybrať medzi udržaním aktuálnych európskych štandardov napríklad v oblasti kvality potravín a lacnejšími, ale aj menej kvalitnými produktmi.

Dohoda o vystúpení počíta aj s prípadom, že rokovania o novom nastavení vzťahov potrvajú dlhšie ako do konca roka. Umožňuje preto predĺženie prechodného obdobia o jeden až dva roky. Háčik je v tom, že kým v minulosti sme boli svedkami odkladov doslova niekoľko hodín pred plánovaným „dňom D“, podľa súčasných pravidiel by mala Británia o dlhší čas na rokovania požiadať najneskôr pol roka vopred, teda koncom júna. Britský premiér Boris Johnson akékoľvek predĺženie striktne odmieta. Vzhľadom na aktuálne postavenie Británie vo vzťahu k EÚ je to celkom pochopiteľné.

Na druhej strane, v minulosti sme už boli viac krát svedkami toho, že kde je politická vôľa, cesta sa vždy nájde. Nie je preto možné vylúčiť, že hoci Británia o predĺženie prechodného obdobia v júni nepožiada, koncom roka budeme opäť horlivo diskutovať o ďalšom odklade. A možno aj budúci rok. A možno aj ten ďalší, ako sme si už pri brexite zvykli.

Záznam z diskusie:

Článok vznikol na podujatí „Od brexitu k obchodnej dohode“, ktoré zorganizovalo 11. februára v Bratislave Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a nadáciou Hannsa Seidla. S Oľgou Bakovou diskutovali analytik SFPA Juraj Hajko, riaditeľka Odboru všeobecných záležitostí a vzťahov s inštitúciami EÚ MZVaEZ SR Mária Malová a ekonóm a analytik Mazars Vladimír Vaňo.

Autor: Patrik Kováč

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Črtá sa druhá vlna korony. Ako ju zvládnuť? (otázky a odpovede)

V stredu stúpol počet nakazených najviac od apríla.

Hovorili mu šéf. Fico sa k Bödörovi nehlási

Norbert Bödör je prvým väzobne stíhaným oligarchom spájaným so Smerom.


Už ste čítali?