V národných parkoch súperia ekonomické záujmy s ochranou prírody

Autor: Café Európa | 11.12.2019 o 17:26 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1417x

Dilema medzi ochranou panenskej prírody a veľkou výstavbou v národných parkoch na Slovensku pretrváva už roky. Zachováme si prírodné bohatstvo, alebo oň čoskoro prídeme? Hoci varovných znamení pribúda, badať aj pozitívne kroky.

Keď pred 15 rokmi víchrica zničila tatranské lesy, spoločnosť sa rozdelila. Lesníci chceli polámané stromy vyťažiť aj v najchránenejších územiach argumentujúc lykožrútovou kalamitou. Ochranári boli proti a chceli nechať les zotaviť sa bez zásahov.

Otvorilo to veľkú debatu, ktorá pretrváva dodnes. Ťažba dreva a súkromné vlastníctvo v národných parkoch naráža na ochranu prírody a verejný záujem zachovať niektoré územia bez zásahov. Vzniká rozporuplná situácia a nekonečná debata o zonácii Tatier vystihujúca mimobežnosť predstáv záujmových skupín.

„Ekonomika s ekológiou nemôžu fungovať spoločne. Ak chceme mať národné parky, ďalšie komerčné aktivity tam nemajú čo robiť. Raz sme už navrhli, aby boli lyžiarske strediská vyňaté z národných parkov, ale návrh neprešiel,“ skonštatoval počas diskusie Café Európa riaditeľ Správy TANAPu Pavol Majko. Zjazdoviek a chát je už podľa neho v Tatrách dosť.

Na druhej strane stoja súkromní vlastníci. Ak majú pozemky v chránených územiach, majú obmedzené práva, no zároveň dostávajú finančnú kompenzáciu. Mnoho rozhorčenia spravidla vyvolávajú zábery na lesné mechanizmy a holoruby v malebných slovenských horách. Doteraz však legislatíva ťažbu na súkromných pozemkoch v 3. stupni ochrany umožňovala, hoci už mohlo ísť o územie národného parku. Na tento legislatívny paradox poukázala aj Katarína Grichová z lesoochranárskeho združenia Vlk.

Investori využívajú možnosti

Azda najväčšiu pozornosť si v súčasnosti vyslúžil projekt, ktorý je na slovenské pomery exotický - krytá lyžiarska zjazdovka. Mala by vzniknúť na Donovaloch, ktoré sú prirodzenou hranicou medzi Nízkymi Tatrami a Veľkou Fatrou. Hoci sú v Európe viac ako tri desiatky podobných hál, pre hornaté Slovensko je to predsa len novinka.

Práve lokalita je tŕňom v oku viac ako 20,000 signatárov petície. Donovaly sa stali symbolom divokej výstavby, nevkusných atrakcií a problematickej dopravy. Developersky sa tu najviac realizovali Marián Kočner a Boris Kollár.

Oblasť je pritom hodnotná nielen pre viditeľné prírodné bohatstvo, ale tiež pre špecifické podložie a rozsiahle zdroje vody zásobujúce veľkú časť stredného Slovenska. Geológovia a hydrológovia považujú Donovaly za veľmi krehké prostredie, kde by malo prípadné znečistenie vody ničivé následky. Dodajme, že práve pre ochranu vody nemožno na horskom priechode používať posypovú soľ, čo komplikuje už teraz hustú dopravu.

Investor sa bráni, že stavba nebude stáť v národnom parku, splnil podmienky a získal všetky potrebné povolenia zaručujúce ochranu prírody. „Nestojí to len na lyžovaní, to je 35%, je tam aj plávanie, korčuľovanie, hokej. Je to komplex pre športovcov, rodiny s deťmi i pre handicapovaných,“ uviedol projektový manažér Igor Obšajsník.

Zdôrazňuje aj ekonomický rozmer projektu. Umožní podľa neho rozvoj oblasti a dá prácu miestnym nielen počas zimných mesiacov. Obšajsník hovorí o nižšej cene ako pri bežnej zjazdovke a tiež poukázal na tréningové možnosti pre profesionálnych lyžiarov, ktorí už využívajú kryté haly v zahraničí.

Hranica medzi prírodou a lunaparkom

Z legislatívneho hľadiska prácu ochranárom a správcom národných parkov komplikuje fakt, že spravujú územie, na ktoré právne nemajú dosah. Kým nižšie stupne ochrany sa po reštitúciách a privatizácii poväčšine dostali do rúk súkromníkov, vyššie stupne ochrany zas majú na starosti Lesy SR patriace pod ministerstvo pôdohospodárstva.

Vznikajú potom situácie, keď doslova v srdci národného parku, na Štrbskom plese, vznikajú podobné stavby a prevádzkovatelia vlekov si vymohli trojnásobne väčší objem vody čerpanej na zasnežovane oproti ostatným desiatim rokom.

Riaditeľ správy TANAPu Pavol Majko napokon nenamietal proti výstavbe veže, keďže bude stáť na mieste bývalého ihriska, bez väčšej prírodnej hodnoty. V odbornom stanovisku len trvali na obmedzení výšky veže. Oblasť okolo plesa navrhuje vyňať z 3. stupňa ochrany. V iných prípadoch TANAP s developerskými plánmi nesúhlasil. Konkrétne bol proti ďalšej zjazdovke na Prednom Solisku pre jedinečné borovice limby a tiež proti via ferrate na rovnaký končiar, či lanovke z Hrebienka na Skalnaté pleso.

Quo vadis, ochrana prírody

Krokom dobrým smerom je novela zákona o ochrane prírody, ktorá vstúpi do platnosti už o mesiac. Po novom by malo byť minimálne 50% územia národných parkov bezzásahovým. V súčasnosti to spĺňajú len Tatry. Novela zakazuje plošné výruby a dáva možnosť ťažiť drevo v národných parkoch len so súhlasom a pod kontrolou ochranárov. Súhlas je potrebný aj pri výstavbe.

Mala by zamedziť už v zárodku rozmohnutej nelegálnej ťažbe, spornej výstavbe, či nelegálnej poľovačke v chránených územiach. Ministerstvu životného prostredia sa však nepodarilo presadiť, aby boli podeň prevedené chránené územia, keďže na rozdiel od Lesov SR nemá primárne ekonomické záujmy.

Poslednú skutočnosť kritizujú ochranári tvrdiac, že správy národných parkov naďalej zostanú bez právnej subjektivity a rozhodovacích právomocí nad ich územím. V novele tiež nepresadili, aby chránené územia po novom vyhlasovalo Ministerstvo životného prostredia alebo okresné úrady.

Viac ukáže až prax po januári, keď začne novela zákona platiť. Osobitne v prípade Tatier zohrá veľkú úlohu návrh novej zonácie, čo sprevádzajú silné ekonomické tlaky na zmenšenie rozlohy najchránenejších území.

Veľa emócií tiež priniesol návrh návštevného poriadku z dielne Správy TANAPu, ktorý vyvolal odpor turistických a horolezeckých organizácií. Viacero oprávnených námietok sa prelína s faktom, že podľa najnovších štatistík prichádzajú do Tatier ročne približne štyri milióny návštevníkov so psami, dronmi i všakovakými záujmami. Nový návštevný poriadok by na to mal reagovať, zostáva len dúfať v nájdenie konsenzu medzi ochranou prírody a športom.

Video z diskusie:

Článok vznikol na podujatí Má na Slovensku prednosť biznis pred prírodou?“, ktoré zorganizovalo 4. decembra v Košiciach Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a nadáciou Hannsa Seidla. S Patrikom Kováčom diskutovali Pavol Majko, riaditeľ Správy TANAPu a Igor Obšajsník, projektový manažér firmy DONOVALLEY.

Autor: Juraj Hajko

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Žilinská nemocnica varuje pred režimom vojnovej medicíny

Bojnická nemocnica už nevie vyčleniť ďalšie lôžka pre pacientov s Covidom

Dobré ráno

Dobré ráno: V Poľsku sú ľudia už týždeň v uliciach, zúri tam kultúrna vojna

Do protestov sa zapájajú desaťtisíce ľudí.

Fico žije v atmosfére strachu, jeho ľudia končia v putách

Šéf Smeru sa zastal viacerých zadržaných.


Už ste čítali?