Komu slúži očkovanie?

Autor: Café Európa | 9.12.2019 o 18:51 | (upravené 9.12.2019 o 21:36) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  3400x

V nedávnej minulosti ľudia zomierali na choroby, ktorým dnes vieme predchádzať vakcináciou. Časť našej populácie však očkovanie striktne odmieta. Malo by zostať povinné? Má zmysel dobrovoľné očkovanie voči chrípke či HPV?

Vďaka očkovaniu sa nám dnes podarilo takmer úplne eliminovať výskyt ochorení ako osýpky, tetanus, či čierny kašeľ, ktoré mali v minulosti za následok tisíce úmrtí. Nemožno to však považovať za samozrejmosť. Keď sa prestane očkovať dôsledne, ochorenie sa môže vrátiť. Príkladom je epidémia osýpok v Rumunsku, Taliansku, aj na východe Slovenska.

Okrem ochrany zdravia samotného zaočkovaného je dôležitá kolektívna ochrana. Chráni deti do jedného roka aj osoby, ktoré z vážnych dôvodov očkované nie sú, prípadne u nich z rôznych príčin očkovacia látka nezabrala dostatočne.

Doba sa neustále mení a aj kvôli nadmernému a nesprávnemu užívaniu antibiotík máme dnes čoraz väčšie problémy s ich účinnosťou. O to dôležitejšie je chorobám predchádzať už pred ich vypuknutím. „Kým 20. storočie bolo storočím antibiotík, 21. storočie bude storočím vakcín,“ uviedla v diskusii Café Európa Zuzana Krištúfková, predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.

Na Slovensku je v súčasnosti povinných desať očkovaní a ďalšie sú dobrovoľné. Vo väčšine členských štátov EÚ pritom očkovanie povinné nie je. Molekulárny biológ Peter Celec vysvetlil, že rozdiel spočíva predovšetkým v rôznej epidemiologickej a čiastočne politickej situácii v konkrétnych regiónoch. Trend je však jednoznačný, Európa ide skôr naším smerom. Najnovším príkladom je Taliansko.

Slováci a očkovanie

Viac ako 90 percent Slovákov sa podľa Zuzany Krištúfkovej a nemocničnej epidemiologičky Andrey Kološovej v prípade povinných očkovaní nezaoberá otázkou, či by mali seba alebo svoje deti nechať zaočkovať. Prichádzajú do ordinácií automaticky. Len necelé tri percentá Slovákov akékoľvek očkovanie striktne odmietajú. Tretiu skupinu tvoria ľudia, ktorí majú pochybnosti a nevedia sa rozhodnúť.

Z osobnej skúsenosti pediatra Kamila Száza sa práve s touto skupinou ľudí dá ešte pracovať a je im možné logickými argumentmi vysvetliť nevyhnutnosť očkovania. Najmenšia skupina tvrdých odporcov nie je schopná kritického pohľadu na svoje vedomosti. Spravidla veria rôznym mýtom, napríklad tomu, že očkovanie proti osýpkam (vakcína MMR) spôsobuje autizmus, hoci to odborné štúdie opakovane vyvracajú.

Prehnaná a nekritická dôvera vo vlastný sedliacky rozum však môže mať za následok aj straty na životoch. Zuzana Krištúfková upozorňuje, že v prípade nákazy osýpkami je úmrtnosť až 1 z 1000, čo potvrdzuje aj v celoeurópska štatistika ECDC. Za posledných 52 týždňov podľa nej ochorelo na osýpky 13,000 ľudí a 13 z nich zomrelo. Pre porovnanie, na Slovensku doposiaľ neevidujeme žiadne úmrtie spôsobené očkovaním, aj keď vo výnimočných prípadoch môže očkovacia mať vakcína negatívne vedľajšie účinky.  

Problém sa však netýka len pacientov. Aj medzi pediatrami sa nájdu takí, ktorí pacientov neočkujú, odhovárajú, či dokonca falšujú zdravotnú dokumentáciu. Epidémia na východnom Slovensku v roku 2018 bola podobným prípadom. „Ochorenia po očkovaní sa vyskytli u detí, ktoré v skutočnosti očkované neboli, hoci v dokumentácii bolo uvedené, že zaočkované boli,“ uviedla Krištúfková. Systém kontroly teda v tomto smere zrejme príliš nefunguje.

Odmietnutie očkovania je dnes sankcionované pokutou 331 EUR. Podľa Andrey Kološovej však pokuta problém nerieši, keďže dieťa po jej zaplatení zostáva nechránené. Prikláňa sa preto skôr k podmieneniu vstupu dieťaťa do predškolského zariadenia očkovaním. O obdobnom návrhu ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej tento týždeň rokoval aj parlament. Návrh však neprešiel, jednak z dôvodu politizácie témy, ako aj rozdielnych pohľadov na sociálny aspekt reformy.

Dobrovoľné očkovania

Okrem povinných očkovaní máme k dispozícii celý rad dobrovoľných. Slováci túto možnosť využívajú oveľa menej. V prípade chrípky sa zaočkovanosť populácie pohybuje pod hranicou 5%. Práve vakcinácia proti chrípke je častým terčom kritikov, ktorí tvrdia, že nefunguje a ide len o biznis farmaceutického priemyslu.

Pediater Kamil Száz v rámci diskusie Café Európa objasnil, že v prípade vírusu chrípky existuje viacero kmeňov a neustále sa vyvíja. Vakcína preto nemusí fungovať natoľko efektívne ako v prípade iných očkovaní. Na druhej strane, hoci riziko nakazenia chrípkou aj po očkovaní existuje, podľa vakcinologičky Zuzany Krištúfkovej v prvom rade zabraňuje úmrtiu na toto ochorenie. „Ročne zomrie na Slovensku priemerne 800 ľudí následkom chrípky.“ To znamená, že pacient zomrie na napríklad na mozgovú príhodu, či infarkt, ktorému ale chrípka predchádzala.

Dobrovoľným očkovaním, ktoré na Slovensku od januára 2019 hradia už aj zdravotné poisťovne, je vakcína proti ľudskému papilomavírusu (HPV). Napomáha predchádzať rakovine krčka maternice aj niektorým ďalším druhom. Aj keď na Slovensku stále koluje mýtus, že je to vakcína vhodná len pre dievčatá ešte pred začatím aktívneho sexuálneho života, odborníci upozornili, že toto očkovanie je vhodné aj neskoršom veku a rovnako tiež pre mužov. Podľa Zuzany Krištúfkovej sa vírusom za svoj život nakazí každý, ale dobre fungujúci imunitný systém ho zneškodní. Vzhľadom na lokálny charakter ochorenia si však telo samo nevytvorí imunitné látky a z toho dôvodu je možné HPV dostať aj opakovane. Problém sa potom môže dostaviť až po niekoľkých rokoch, keď už imunita nebude taká  spoľahlivá. Očkovaním ochoreniu možno predísť a všetci účastníci diskusie ho odporučili.

Otázkou na záver zostáva, či by sa zoznam povinných očkovaní nemal rozlíšiť či už o chrípku, HPV alebo ďalšie ochorenia. Peter Celec pragmaticky skonštatoval, že je úplne jedno, čo si kto z nás ako jednotlivec myslí. „Žijeme v dobe evidence based dôkazov. Keď sa preukáže, že aj 21. očkovanie bude mať výrazný benefit pre populáciu, tak sa to zavedie. Podstatné sú výsledky klinických štúdií.“ V prípade chrípky účinnosť zatiaľ na požadovanej úrovni nie je.

Video z diskusie:

Článok vznikol na podujatí „Očkovanie a superbaktérie“, ktoré zorganizovalo 3. decembra Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). S Jurajom Hajkom diskutovali molekulárny biológ z Lekárskej fakulty UK v Bratislave, predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzana Krištúfková, nemocničná epidemiologička Andrea Kološová a Kamil Száz, pediater.

Autor: Patrik Kováč

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čínsky Černobyľ. Úrady o víruse klamali, teraz ich kritizujú

Pekingu sa čínske úrady boja, vírus radšej tajili.

Cynická obluda

Moták, ktorý zlyhal

Ako súdy s Kočnerom pokračujú, musí sa chránenec Smeru veľmi čudovať, kde zlyhali jeho záchranné siete.


Už ste čítali?