Silné Turecko verzus slabá Európska únia

Autor: Café Európa | 7.11.2019 o 11:59 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  3205x

Z európskeho pohľadu neprijateľné prekresľovanie hraníc nie je Blízkom východe ani zďaleka výnimočné. Turecko nedávno podniklo ďalšiu inváziu do Sýrie. Dôsledky podľa expertov do istej miery pocíti aj Slovensko.

Dve rôzne vojenské operácie, podobný scenár. V januári 2018 Turecko spustilo inváziu do oblasti Afrín na severozápade Sýrie. Pred mesiacom zas turecké sily prekročili hranice na severovýchode vojnou zmietaného štátu. Obe oblasti sú obývané Kurdmi, a tak v centre pozornosti Ankary.

Hlavný argument tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana zostáva rovnaký – obavy z vytvorenia súvislého územia v pohraničí Turecka pod kontrolou kurdských milícií. Tie Erdogan považuje za teroristov s napojením na Kurdskú stranu pracujúcich pôsobiacu v Turecku. Hlbší pohľad do problematiky ponúkli analytička Lucia Yar a arabista Jaroslav Drobný.

Európa bez potenciálu na ráznu odpoveď

Európska únia nedokáže rázne reagovať hneď z dvoch dôvodov. Jaroslav Drobný zhodnotil, že EÚ ako celok nemá jednotnú politiku k Sýrii a Turecku. Po vyhrážkach Turecka, že umožní odchod tisícov utečencov do Európy Únia ustúpila a vypustila zo spoločného vyhlásenia zmienku o invázii. Lucia Yar upozornila na postoj Maďarska, ktoré odmietlo v spoločnom stanovisku zmienku o Kurdoch a vzbudzuje dojem obhajcu tureckých záujmov.

Okrem toho je EÚ naďalej civilným, nie vojenským hráčom. Keďže nedokáže zasiahnuť v regióne silou, obmedzuje sa na humanitárnu pomoc. Turecku poskytuje miliardy eur na starostlivosť o utečencov. Využitie ekonomickej závislosti by podľa expertov mohlo byť riskantnou, ale účinnou odpoveďou na provokatívnu politiku Ankary.

Aby toho nebolo málo, do vojny v Sýrii sa zapájajú aj zradikalizovaní občania členských štátov EÚ. Relevantné odhady hovoria až o 2000 radikáloch. Domovské štáty ich nechcú prijať späť považujúc spolubojovníkov Islamského štátu za bezpečnostné riziko. Belgicko preto spustilo program deradikalizácie islamistov, je však otázne, nakoľko bude úspešný.

Na otázku, ako aktuálne dianie v Sýrii pocíti Slovensko, sa podľa expertov v tejto fáze odpovedá ťažko. „Nejakým spôsobom sa to Slovenska dotkne, ale nikto ešte nevie, či príde nová utečenecká vlna, alebo prípadne vzrastie riziko terorizmu,“ uviedol Jaroslav Drobný.

Turecký prezident nekoná nečakane

Analytička Lucia Yar sa nazdáva, že hoci ide o vojenský a zahraničnopolitický krok, v prvom rade je adresovaný voličom, ktorí pociťujú prítomnosť miliónov utečencov zo Sýrie a ekonomické problémy. „V Turecku trvá už roky finančná kríza, aj bežné veci začali byť veľmi drahé. Každý štvrtý-piaty mladý človek je nezamestnaný – treba hľadať vinníka.“

Zásah proti Kurdom je preto podľa Lucie Yar politicky výhodným ťahom. Aktuálna turecká vojenská operácia Prameň mieru sa teší vysokej podpore obyvateľstva - víta ju až 78% Turkov. Podobne vysokú podporu mala aj vlaňajšia turecká operácia Olivová ratolesť v Afríne na severozápade Sýrie.

Turecký prezident si na obe oblasti navyše dlhodobo nárokuje a núka lákavú možnosť. Chce tam presunúť sýrskych utečencov, čím ulahodí Turkom a uľaví ekonomike.

Po právnej stránke odôvodňuje inváziu dohodou z Adany, ktorú v roku 1998 uzavreli Turecko a Sýria. Damask sa v nej zaviazal, že neumožní kurdským radikálom pôsobiť na sýrskom území a Ankare tam prípadne umožní proti nim zasiahnuť. Keď sa však rozpútala vojna v Sýrii, sýrsko-turecké vzťahy sa dostali na bod mrazu. Ankara aj Moskva napriek tomu zmluvou inváziu ospravedlňujú.

Viacerí víťazi, jeden veľký porazený

Kurdi boli dlhodobo rozhodujúcou silou v boji proti takzvanému Islamskému štátu. Prišli v ňom o viac o ako 11000 bojovníkov. Bez ohľadu na tieto obete a taktické úspechy prezident USA Donald Trump naplnil svoj sľub. Amerických vojakov, ktorí kurdské milície podporovali, napokon stiahol, hoci mandát na zasahovanie v Sýrii jednako USA nikdy nemali.

„USA a ďalší už toľkokrát nechali Kurdov napospas, že asi neboli prekvapení. Kurdi hovoria, že ich jediní priatelia sú hory,“ zhrnula Lucia Yar. Na druhej strane, USA sa nesťahujú úplne. Obranu ropných polí na východe Sýrie naopak posilňujú. Donald Trump tvrdí, že sa len snaží, aby sa polia nedostali do rúk takzvanému Islamskému štátu.       

Na jednej strane sme teda svedkami, ako Kurdi prichádzajú o ťažko vybojované územia. Na druhej zas máme Donalda Trumpa, ktorý plní sľuby voči vlastným voličom, Turecko, ktoré realizuje svoju dlhodobú víziu a strategicky úspešné Rusko.

„Rusko sa snaží ukazovať, že je stále veľmocou, má partnerov a vie zasahovať v zahraničí. Evidentne to robia dosť efektívne – ruská pomoc Asada podržala, hoci si myslím, že vojna v Sýrii má ďaleko od konca,“ zhrnul vojenské a diplomatické pôsobenie Moskvy v Sýrii Jaroslav Drobný.

Vladimir Putin zostáva kľúčovým partnerom sýrskeho režimu, chopil sa úlohy prostredníka medzi Ankarou a Damaskom, a ochotne vypĺňa mocenské vákuum po stiahnutí USA zo severu Sýrie. Americký krok v širšom kontexte dáva zmysel – v širšom regióne sa prioritne venuje Iránu, nie Sýrii, hoci Irán Bašárovi Asadovi intenzívne pomáha.

Keď zoberieme do úvahy sýrsku závislosť na dovoze ropy zo zahraničia, americké sankcie na export ropy z Iránu a kontrolu ropných polí na juhovýchode Sýrie, tak krok Donalda Trumpa dáva zo strategického hľadiska zmysel. Oslabí ním režim Bašára Asada, proti ktorému už v minulosti zakročil silou, vyhne sa eskalácii napätia s Tureckom a zlepší si v rámci predvolebnej kampane imidž lídra dodržiavajúceho sľuby. Veľmocenská politika má však aj obete – tentoraz sú nimi napriek zásluhám Kurdi.

Video z diskusie:

Článok vznikol na podujatí „Turci v Sýrii: ponesieme dôsledky aj my?“, ktoré zorganizovalo 6. novembra Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). S Oľgou Bakovou diskutovala analytička Euractivu Lucia Yar a arabista Jaroslav Drobný.

Autor: Juraj Hajko

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Ivan Mikloš

Prečo Smer nie je politická strana (píše Ivan Mikloš)

Robert Fico si zaslúži iný druh štátnej ochrany.


Už ste čítali?