reklama

Hranice slobody

V novembri 1989 sme získali slobodu. Tú si však dnes mnohí zamieňajú s anarchiou. Môže neobmedzená sloboda paradoxne viesť k obmedzeniu slobody?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Ak má sloboda prežiť, musí byť do istej miery obmedzená. O „paradoxe tolerancie“ hovoril filozof Karl Popper – neobmedzená tolerancia môže viesť k zániku tolerancie. Ak totiž tolerujeme tých, ktorí sú otvorene netolerantní, môžu sa dostať k moci a toleranciu ako takú zničiť.

To isté sa dá povedať o slobode. Ak dáme neobmedzenú slobodu tým, ktorí chcú slobodu zničiť, prídeme o ňu úplne. Ale ak raz pristúpime na to, že slobodu musíme obmedziť – nedostávame sa tým na úroveň tých, ktorí ju chcú zničiť? Je to stále sloboda, alebo sa na ňu iba hráme?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Za komunizmu nás na katedre marxizmu-leninizmu učili, že sloboda je poznaná nutnosť,“ hovorí vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Ladislav Miko. „Štát vtedy určoval, čo bude a čo nebude, čo smieš a nesmieš. Keď toto prijmeš, potom môžeš robiť čo chceš, ale v týchto mantineloch.“

Ak teda žiadame obmedzenie slobody pre tých, ktorí sú netolerantní a chcú slobodu zničiť, nerobíme presne to isté, čo komunisti? Tiež nastavujeme mantinely, v rámci ktorých môžeme byť slobodní.

Kde sú hranice slobody?

Liberálnejšia predstava o slobode hovorí, že moja sloboda siaha po špičku tvojho nosa. Teda jednotlivec je slobodný do tej miery, kým svojim konaním neobmedzuje slobodu iného človeka. Otvorenou otázkou ostáva, či do toho spadajú aj reči. Tu treba vyzdvihnúť ďalší dôležitý pojem: zodpovednosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sloboda je právo robiť, čo chceme. Ale zároveň za to aj niesť zodpovednosť. Ladislav Miko hovorí, že za 30 rokov od Nežnej revolúcie sme práve na túto zodpovednosť, ktorá má právnu aj etickú rovinu, zabudli.

Prejavom slobody človeka môže byť aj to, keď netriedi odpad a všade jazdí autom. No cíti etickú zodpovednosť voči budúcim generáciám za to, v akom stave im odovzdá planétu? Svojim nezodpovedným konaním predsa obmedzuje slobodu ľudí v budúcnosti – slobodu ísť do lesa, dýchať čerstvý vzduch.

Druhá rovina je právna. Môžeme ísť hovoriť svoje názory do rôznych „alternatívnych médií“ a nikto nám v tom fyzicky nezabráni. No, ako sa presvedčil aj dnes už bývalý poslanec za ĽSNS, aj za to treba niesť zodpovednosť. Sú na to platné zákony o hanobení rasy, národa a presvedčenia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obmedzovať slobodu internetu?

Prednedávnom bol za rasistické reči vo vysielaní žilinského rádia Frontinus odsúdený poslanec parlamentu Milan Mazurek. Obhajoval sa rôzne, najmä sa však vykrúcal. Snažil sa spochybniť nahrávku, napriek tomu, že celá relácia je stále na YouTube.

Súd poslanca potrestal pokutou a stratou poslaneckého mandátu. Jeho vyjadrenia sú ale stále online. Nemal by štát radšej zabezpečiť to, aby sa tento obsah nemohol ďalej šíriť?

V dnešnej rýchlej a komplikovanej dobe môžu mať ľudia pocit, že je potrebné internet do nejakej miery regulovať. Bývalý sudca Ústavného súdu a člen Súdnej rady Lajos Mészáros priznáva, že množstvo „hejtu“ na internete zatiaľ nevieme obmedziť. Avšak nemyslí si, že by sme preto mali internet viac regulovať zákonmi. „Je iba otázkou času, kedy sa občianske spoločnosti vykryštalizujú a spoločnosť sama vypudí tých, ktorí píšu (aj na internete) nenávistné veci,“ hovorí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je teda skôr proti tomu, aby bol štát zodpovedný za dozor nad tým, aký obsah sa internetom šíri. Táto diskusia však v Európe prebieha. Zatiaľ nebolo prijaté, no stále je v EÚ na stole napríklad Nariadenie o predchádzaní šíreniu teroristického obsahu online. Medzi extrémistickým a teroristickým obsahom je pritom veľmi tenká a nie vždy jasná deliaca línia.

Sloboda slova, tak ako každá sloboda, nie je neobmedzená, ale obmedzovať ju zákonmi je iba jedna z ciest, ako ju udržať v rozumných mantineloch. Za to, že povieme, napíšeme, uverejníme niečo nenávistné, nás môže spoločnosť potrestať aj inak, ako väzením či cenzurovaním. Napríklad opovrhnutím, stratou kreditu, dôvery.

Kritik by to nazval vynucovaním autocenzúry, no možno je načase, aby sme na seba navzájom boli prísnejší a vyžadovali slušnosť. V mene zachovania slobody.

Článok vznikol na podujatí „Podoby slobody”, ktoré zorganizovalo 29. septembra Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a festivalom Divadelná Nitra. So Zuzanou Kovačič Hanzelovou diskutoval Ladislav Miko, vedúci Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, Lajos Mészáros, bývalý sudca Ústavného súdu SR a Veronika Šikulová, slovenská prozaička, autorka kníh pre deti a mládež.


Diskusie CAFÉ EURÓPA pre Vás organizujeme v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline. A postupne pridávame aj ďalšie mestá, najbližšie Nitru a Nové Zámky. Aby Vám žiadna neušla, môžete nás sledovať na našom webe, Facebooku aj Twitteri.

Autor: Tomáš Madleňák

Café Európa

Café Európa

Bloger 
  • Počet článkov:  119
  •  | 
  • Páči sa:  95x

Debaty Café Európa sú určené pre širokú verejnosť a ich cieľom je zvýšiť povedomie a podporiť spoločenskú diskusiu na vybrané otázky týkajúce sa EÚ a jej členských štátov. Publikum má možnosť vypočuť si argumenty odborníkov, zapojiť sa do diskusie, klásť otázky a nakoniec si na základe prezentovaných informácií vytvoriť na tému vlastný názor ... to všetko v príjemnej neformálnej atmosfére kaviarne. Zákusok s kávou, prípadne čajom je na nás! Formát diskusií vznikol pod patronátom Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v roku 2010. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu