Rómovia v politike

Autor: Café Európa | 26.9.2019 o 14:38 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1560x

Hoci Rómovia tvoria takmer desatinu populácie Slovenska, vo volených orgánoch je ich percentuálne oveľa menej. Situácia sa síce mení v komunálnej politike, ale rómske politické strany zatiaľ neprerazili na národnej úrovni.

Rozporuplné štatistické údaje

Ak si položíme otázku, koľko je na Slovensku Rómov, dopracujeme sa k dvom veľmi rozdielnym štatistickým údajom. Kým podľa posledného sčítania obyvateľstva sa k rómskej národnosti prihlásilo 100.000 obyvateľov, Atlas rómskych komunít hovorí až o štvornásobnom počte.

Na prvý pohľad ťažko pochopiteľný veľký číselný rozdiel má podľa Tomáša Hrustiča z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied pomerne jednoduché vysvetlenie. Pri sčítaní obyvateľstva bolo možné uviesť iba jednu národnosť, hoci Rómovia majú neraz viacero identít. Navyše, k tej rómskej sa zdráhajú prihlásiť. „Rómovia sa boja vyplniť inú ako slovenskú národnosť, lebo sa boja straty občianstva a štátni úradníci im to nevysvetľujú,“ doplnila ho terénna pracovníčka a politička Jarmila Vaňová.

V odbornej komunite je v konečnom dôsledku konsenzus na tom, že Rómov na Slovensku žije približne 400 až 500.000. Treba tiež zobrať do úvahy, že na juhu Slovenska sa prekrývajú rómska a maďarská menšina. Ak by sa všetci Rómovia hlásili k svojej identite, podľa niektorých vedcov by dokonca boli najväčšou menšinou na Slovensku, ešte početnejšou ako Maďari.

Rozdiel medzi maďarskými a rómskymi politikmi

Maďarská etnická menšina má v slovenskom parlamente stabilné stranícke zastúpenie a nie je neobvyklé, že je aj súčasťou vládnej koalície. Ani nehovoriac o silnom politickom zastúpení etnických Maďarov na úrovni samospráv.

Rómovia sú politicky aktívni skôr na lokálnej úrovni. „Starosta vie priamo poskytnúť pomoc a Rómovia to vnímajú. Chcú si potom zvoliť vlastného,“ vysvetlil Marcel Šaňa, rómsky starosta košickej mestskej časti Luník IX. Nielen z vlastnej skúsenosti usudzuje, že drobné projekty na úrovni mesta z iniciatívy starostu sú neraz adresnejšie a hlavne rýchlejšie, ako celoštátne stratégie.

Úspešným rozvojom mesta zapojením Rómov sa preslávil aj starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký. Založil obecnú firmu, kde tvoria väčšinu zamestnancov Rómovia a harmonicky spolunažívajú s ostatnými obyvateľmi. Obom starostom sa tiež darí získavať na ďalší rozvoj peniaze z eurofondov.

Tomáš Hrustič upozornil na pozitívny trend. „Z vlaňajších 35 starostov bolo 29 zvolených opäť a nielen v obciach, kde majú Rómovia väčšinu.“ Stovky Rómov zastávajú funkciu poslancov mestských zastupiteľstiev, čo inšpiruje ďalších, aby sa do politiky na lokálnej úrovni aktívne zapájali. Celkovo však ide len o zlomok obcí.

Oproti Maďarom mali Rómovia maximálne jedného poslanca v parlamente. V minulosti to bol Peter Polák, ktorý sa v tohtoročných eurovoľbách stal aj prvým slovenským europoslancom rómskej národnosti. V súčasnosti rómsku komunitu v parlamente reprezentuje Štefan Vavrek, člen klubu strany Most-Híd.

Vízia do budúcnosti

Jarmila Vaňová vidí hlavnú prekážku úspechu jedinej rómskej strany v rôznorodosti etnika. „Rómska komunita sa skladá z najpočetnejších Rumungov, olašských rómov a mnohých ďalších skupín.“ Spolu s Marcelom Šaňom nepovažujú za skutočného reprezentanta etnika takzvaného rómskeho kráľa Róberta Botoša.

V dlhodobom horizonte obaja dúfajú, že rómska strana prekročí prah zvoliteľnosti a získa parlamentné kreslá. V súčasnosti apelujú na politické strany, aby poskytli Rómom zvoliteľné miesta na volebných kandidátkach. Apel je jasný a Slovensko čakajú voľby o menej ako pol roka. Uvidíme, či ho nejaká relevantná politická strana vyslyší a aký výsledok tentoraz dosiahnu rómske strany.

Záznam z diskusie

Článok vznikol na podujatí „Rómovia v politike”, ktoré zorganizovalo 24. septembra Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA), Nadáciou Hansa Seidla a projektom Roma Spirit. S Tomášom Madleňákom diskutoval Tomáš Hrustič z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied, Marcel Šaňa, starosta košickej mestskej časti Luník IX. a terénna sociálna pracovníčka Jarmila Vaňová.

Autor: Juraj Hajko

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Finálová diskusia SME: Matovič chce ústavnú väčšinu s Kollárom, Kiska a Truban váhajú

Diskusia denníka SME zo zrekonštruovanej Mlynice v Bratislave.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kto vytvoril podmienky pre mafiánsky únos štátu? Pochopili sme?

Väčšina pozná odpoveď na tieto otázky.

Lučanský nechcel, aby som riešil Vadalu, tvrdí jeho podriadený

Šéf polície popiera, že mu Málik vravel o talianskej mafii u nás.


Už ste čítali?