Bude mať Európa po voľbách ženskú tvár?

Autor: Café Európa | 30.5.2019 o 14:27 | Karma článku: 3,29 | Prečítané:  1294x

Voľby do Európskeho parlamentu naplnili odhady o posilnení euroskeptikov a oslabení ľudovcov a socialistov. Na druhej strane, prekvapila vyššia účasť. Čo výsledky znamenajú pre ďalšie fungovanie EÚ? Bude Úniu prvýkrát viesť žena?

Konečne vyššia účasť

V Európe, ale najmä na Slovensku, bola veľkou témou volebná účasť. Prevláda názor, že voľby boli úspešné, hoci sa nájdu aj takí, ktorým vyššia účasť rozhodne nehrá do kariet. Konečne sa podarilo zvrátiť trend klesajúcej účasti, ktorá klesá sústavne od prvých volieb v roku 1979. V priemere EÚ prekročila hranicu 50 percent, čo je najviac za posledných 20 rokov. Historicky najvyššiu účasť sme dosiahli aj na Slovensku, no naše prvenstvo ako krajiny s najnižšou účasťou v celej Únii sme si ani po štvrtýkrát nenechali nikým ukradnúť.

Analytik SFPA Juraj Hajko zásluhy pripisuje okrem iného silnej kampani európskych inštitúcií. Viacero krajín taktiež spojilo eurovoľby s ďalšími národnými či regionálnymi voľbami: „V Španielsku boli voľby trojnásobné, v Belgicku si ľudia volili spolu až sedem parlamentov.“

K mobilizácií voličov podľa sociologičky Oľgy Gyárfášovej tiež prispela silná environmentálna téma, ktorá si za posledné mesiace získala veľkú pozornosť. Odrazilo sa to aj v náraste počtu kresiel strany zelených, ktorí si polepšili oproti minulosti o vyše 30 percent.

Slovensko síce do Európskeho parlamentu zástupcu zelenej strany neposiela, avšak dvaja zo štyroch kandidátov za víťaznú koalíciu PS-Spolu sú environmentálni aktivisti. Záujem o zelené témy ilustruje aj fakt, že sa prekrúžkovali z piatej a šiestej priečky na spoločnej kandidátke.

Príčiny úspechu však nemusia byť nevyhnutne pozitívne. Profesorka Darina Malová z Katedry politológie FiF UK nárast účasti spája s dlhodobou krízou v Európskej únii. „Kríza vždy politizuje. Zamýšľame sa nad tým, čo môžeme stratiť.“ EÚ sa v tejto kampani tematizovala cez hrozbu. Politická polarizácia spôsobila, že sme boli postavení pred otázku, či sme za EÚ alebo proti.

K zvýšenej účasti určite prispel aj silnejší antisystémový prúd. Juraj Hajko tiež poukazuje, že v absolútnych číslach má v novom parlamente najväčšie zastúpenie strana Brexit Party na čele s Nigelom Farageom. Rovnaký počet 29 mandátov získala nemecká CDU-CSU, avšak tu ide o koalíciu dvoch strán.

Koniec dvojstraníckeho monopolu

Už pred voľbami prieskumy naznačovali blížiaci sa koniec monopolu európskych ľudovcov (EPP) a socialistov (S&D). Podľa aktuálnych výsledkov je síce EPP so 179 mandátmi víťazom volieb, avšak na získanie väčšiny spolu s S&D to stačiť nebude.

Netreba pritom zabúdať, že do kresiel EPP sa počítajú aj poslanci maďarského FIDESZu, ktorý má momentálne pozastavené členstvo v strane. Podobné otázniky visia aj nad ďalšími stranami, pri ktorých zaradenie do európskych frakcií ešte nie je isté.

Na vytvorenie parlamentnej väčšiny bude nevyhnutná koalícia minimálne troch strán. Horúcim kandidátom na spoluprácu je skupina liberálnych demokratov ALDE, ktorá spolu s poslancami francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a rumunskými USR Plus disponuje ďalšími 105 kreslami. Dohoda sa však vzhľadom na viacero programových a ideových odlišností všetkých troch frakcií zrejme nebude rodiť ľahko.

Rozhodovanie o nových inštitúciách a kontroverzných politikách bude odteraz zložitejšie, no zároveň demokratickejšie. Podľa Dariny Malovej práve veľká predvídateľnosť európskej politiky v minulosti demobilizovala voličov. S tým súhlasí aj Oľga Gyárfášová, ktorá dodáva, že „oslabenie kartelu moci vnesie viac života a relevantnosti do Európskeho parlamentu. Voľby sa možno viac priblížia tomu čo poznáme na národnej úrovni.“

Nová európska vláda

Po májovom samite v rumunskom Sibiu európski lídri ambiciózne deklarovali, že pokiaľ to bude možné, dohodnú sa na nomináciách nových šéfov EÚ ešte v júni. Utorňajší neformálny samit Európskej rady naznačil, že to také jednoduché nebude.

Ako uviedol dosluhujúci predseda Európskej rady Donald Tusk, o konkrétnych menách sa zatiaľ nerokovalo. Prevažná väčšina lídrov sa však zhodla na tom, že jedným z najdôležitejších kritérií pri obsadzovaní hlavných európskych postov má byť rodová rovnosť. Rovnako bude dôležité zohľadniť geografický aspekt, veľkosť štátov a politickú afiliáciu lídrov.

Poslanci Európskeho parlamentu avizovali, že trvajú na zachovaní systému tzv. Spitzenkandidátov (vedúcich kandidátov), aby sa stal novým šéfom Komisie líder víťaznej strany. Je ním kandidát EPP Manfred Weber, ale jeho nominácia je dnes už len veľmi málo pravdepodobná. „Macron to torpéduje už dva mesiace“, uviedol Juraj Hajko na diskusii Café Európa. Donald Tusk na tému Spitzenkandidátov diplomaticky reagoval s tým, že ak je niekto Spitzenkandidát, nebude ho to nijako diskvalifikovať.

Podľa Dariny Malovej je logické, že politikom sa systém Spitzenkandidátov nepáči. „Vrcholoví kandidáti priniesli istú tvár a transparentnosť – nie len rozhodnutie za zatvorenými dverami.“ Na druhej strane, mená a tváre jednotlivých lídrov v našom regióne príliš nerezonujú a nepriamy spôsob, akým je možné ich voliť len ťažko spája voliča so svojim kandidátom.

Krátko pred samitom sa v médiách objavila informácia, že spoločným kandidátom V4 by sa mohol stať Maroš Šefčovič. Je služobne najstarším eurokomisárom a má skúsenosti aj s rokovaním na najvyššej úrovni v súvislosti s plynovodom Nord stream 2. Na druhej strane sa treba pozrieť na poslancov, ktorí budú V4 v Európskom parlamente zastupovať. Je celkom možné, že aj keby sa predsedovia vlád V4 na jeho nominácii zhodli, europoslanci ho nepodporia.

Jednoznačnú odpoveď, kto vyjde z tejto hry o tróny ako víťaz, by sme v tejto chvíli mohli nájsť azda len v krištáľovej guli. O výsledku rozhodnú najbližšie týždne až mesiace intenzívnych rokovaní medzi lídrami členských štátov a novozvolenými europoslancami. Jednou z otázok na záver zostáva, či na rozdiel od rovnomenného seriálu na pomyselný európsky trón po prvýkrát v histórii zasadne žena,  alebo hlavné posty opäť obsadia muži.

Celé video z diskusie

Článok vznikol na podujatí „Ako zmenia voľby tvár Európy?”, ktoré zorganizovalo 28. mája Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a nadáciou Hannsa Seidela. S Oľgou Bakovou diskutovala Darina Malová z Katedry politológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave, Oľga Gyárfášová riaditeľka Ústavu Európskych štúdií a medzinárodných vzťahov a analytik SFPA Juraj Hajko.

Autor: Patrik Kováč

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA TKAČENKA

Zadlžiť deti sa môže. Naozaj (píše Peter Tkačenko)

Toto nie je rada, že sa treba zadlžovať.

Bývalý šéf tímu Gorila: Našli sme stámiliónové transakcie

Suma mala skončiť na účte, na ktorý mal Malchárek alebo jeho blízki prístup.


Už ste čítali?