Slovenské zastúpenie v europarlamente sa môže výrazne zmeniť

Autor: Café Európa | 20.5.2019 o 11:06 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  2501x

Po eurovoľbách sa slovenské zastúpenie v europarlamente môže zmeniť na nepoznanie. Ostatných 15 rokov sa slovenskí europoslanci pravidelne neformálne stretávali. V prípade úspechu ĽS-NS by zrejme tomuto zvyku odzvonilo.

Slovensko je smutne známe prvenstvom v najnižšej účasti v eurovoľbách. Menej známe je iné prvenstvo – do europarlamentu sa zrejme dostane najviac nových strán spomedzi ostatných členských štátov práve zo Slovenska, až štyri. Kým trio ĽS-NS, PS-Spolu a SME RODINA sú v Bruseli nováčikmi, SNS už predstaviteľa v europarlamente mala, ale v predošlom funkčnom období.

Práve strana Mariána Kotlebu, ktorý ešte pred troma rokmi zbieral podpisy pod petíciu za vypísanie referenda o vystúpení Slovenska z Európskej únie, sa prekvapivo v prieskumoch prepracovala na popredné priečky. Čo to znamená pre zvyšné politické strany?

Už 15 rokov sa všetci slovenskí europoslanci pravidelne stretávajú. Od ĽS-NS sa však viaceré dištancujú a stretávať sa odmietajú. Neformálnym stretnutiam kedysi 13, po novom 14 europoslancom tak zrejme odzvonilo.

Postoj k extrémizmu jednotný, v iných témach nezhody

Jasné nie spolupráci a stretávaniu so stranou Mariána Kotlebu zaznelo aj od trojice kandidátov na europoslancov počas diskusie Café Európa v Žiline. Robert Hajšel z kandidátky SMER-SD, Vladimír Bilčík z PS-Spolu aj Ján Rudolf z SaS vylúčili spoluprácu s extrémistami.

Podobne sa zhodli aj pri potrebe ochrany životného prostredia, ale použili by rôzne nástroje. Robert Hajšel by výraznejšie obmedzil používanie rakovinotvorných herbicídov a pesticídov. Vladimír Bilčík navrhol, aby každý štát vyčlenil minimálne päť percent územia ako bezzásahovú zónu, čo prispeje k čistejšiemu ovzdušiu. Kandidát SaS si zas vie predstaviť, že časť eurofondov by museli štáty povinne vynaložiť na environmentálne projekty.

Rozumejú ľudia, ako ľudia funguje Európska únia? Kandidát PS-Spolu neskrýval optimizmus. Má dobrý dojem zo znalostí voličov a tiež má pocit, že tentoraz bude aj vyššia volebná účasť. Ján Rudolf bol naopak skeptický: „Väčšina nemá šajnu, o čom je európsky parlament, nepoznajú jeho kompetencie, ani poslancov,“ a položil publiku v Žiline rečnícku otázku, koľko aktuálnych europoslancov by vedeli vymenovať.

„Z Európskej únie si mnohí politici spravili falošného nepriateľa. Vinia ju za vlastné chyby a prisvojujú si jej úspechy,“ skonštatoval Vladimír Bilčík. Je presvedčený o tom, že národná a európska politika sú veľmi úzko prepojené. Za pravdu mu dal kandidát SMER-SD. Zároveň však dodal, že v mnohých štátoch nie sú eurovoľby primárne hodnotením európskeho programu strán, ale skôr vyjadrením postoja voličov k aktuálnej vládnej koalícii. 

Azda najväčšia názorová pestrosť vynikla pri postoji k Rusku a dezinformáciám. Ján Rudolf z kandidátky SaS aj kandidát PS-Spolu sa vyslovili za zachovanie sankcií proti Rusku a tvrdí zásah proti konšpirátorom. Vladimír Bilčík dokonca navrhol zriadenie podpredsedu Európskej komisia na boj proti hybridnej vojne. Robert Hajšel sa na to pozerá inak: „Nepovažujem Rusko a hybridnú vojnu za najväčšiu hrozbu EÚ, skôr islamský radikalizmus.“

O všetkom sa rozhodne tento týždeň, keď nás čakajú voľby do Európskeho parlamentu. Veľká pozornosť sa upiera na volebnú účasť, ktorá pred piatimi rokmi na Slovensku dosiahla len 13 percent. Bude sa tentoraz účasť začínať dvojkou, alebo si Slováci počas volebnej soboty opäť spravia iný program?

Celé video z diskusie:

Článok vznikol na podujatí „Naozaj europoslanci nič nezmôžu?”, ktoré zorganizovalo 15. mája Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) v Žiline. S Michalom Katuškom diskutovali Vladimír Bilčík z koalície Progresívne Slovensko a SPOLU, Robert Hajšel z kandidátky SMER - SD a Ján Rudolf kandidujúci za stranu Sloboda a Solidarita.

Autor: Juraj Hajko

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA TKAČENKA

Zadlžiť deti sa môže. Naozaj (píše Peter Tkačenko)

Toto nie je rada, že sa treba zadlžovať.

Bývalý šéf tímu Gorila: Našli sme stámiliónové transakcie

Suma mala skončiť na účte, na ktorý mal Malchárek alebo jeho blízki prístup.


Už ste čítali?