Daron Acemoglu a James Robinson v knihe Prečo štáty zlyhávajú tvrdia, že sila štátu spočíva v jeho inštitúciách. Ak by sme chceli v duchu tejto teórie vystaviť hodnotenie Slovensku, vizitka by bola nelichotivá.
PODCAST:
Smutná sága zvaná voľba ústavných sudcov
Vládna koalícia ani parlament ako celok sa nedokázali dohodnúť na novom spôsobe voľby ústavných sudcov. Téma navyše kulminovala doslova v hodine dvanástej. Rozporuplná kandidatúra expremiéra Roberta Fica, spory o tajnej, či verejnej voľbe sudcov a chladný politický kalkul mali smutný koniec. Vo februári parlament nezvolil ani jedného kandidáta na ústavného sudcu, čím oslabil najvyššiu súdnu inštanciu.
Načasovanie bolo v tomto prípade vskutku kľúčové. Deviatim sudcom ústavného súdu sa skončilo funkčné obdobie a v talári zostali len štyria. Hoci tento stav nejeden koaličný poslanec bagatelizoval, experti upozorňovali, že situácia je vážna.
O viacerých podaniach smie rozhodovať iba plénum ústavného súdu, ktoré musí byť zložené aspoň zo siedmich sudcov. Týka sa to napríklad podania v prípade pochybností o zákonnosti volieb. Presne v tomto duchu sa obrátil na Ústavný súd neúspešný prezidentský kandidát Štefan Harabin. Súd má teraz 90 dní na to, aby o jeho podaní rozhodol. Je možné, že v aktuálnej situácií to nestihne.
Podľa očakávaní bola stredajšia voľba ústavných sudcov tajná, proti čomu na diskusii Café Európa namietala trojnásobná exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská: “Keď bolo verejné vypočutie kandidátov, tak mala byť aj verejná voľba.”
V stredu sa naplnili očakávania, že parlament zvolí len šiestich kandidátov, z ktorých prezident vyberie troch. Odborník však upozornil, že rozhodovacia schopnosť súdu aj tak zostane obmedzená, pretože musí rozhodovať jednohlasne. “Sedem sudcov je len minimálne kvórum, ale je ťažké dosiahnuť konsenzus,” uviedol Pavol Žilinčík, právnik a člen Súdnej rady.
Stav právneho štátu ako celku
Voľba ústavných sudcov je podľa expertov len jedným z problémov právneho štátu na Slovensku. Zhodli sa, že zmeniť to môže aj prezident, keď bude poukazovať na pochybenia justície a vytvárať tlak na inštitúcie, aby zákony platili pre každého rovnako.
Naplno zhubné prepojenie justície, politiky a organizovaného zločinu podľa právnikov obnažila vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Šokujúce väzby stáli funkciu premiéra, ministra vnútra, šéfa polície aj dvoch námestníkov generálneho prokurátora. “Na Slovensku je taká nízka dôvery v justíciu a úrady, že nás zásadne neprekvapí, keď niektoré inštitúcie konajú v prospech konkrétnych ľudí,” smutne zhrnul Samuel Spáč z Katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave.
A aké je riešenie? Zvonka by podľa expertov na pochybenia justície mali poukazovať médiá a občianska spoločnosť. Okrem toho sa k dodržiavaniu pravidiel právneho štátu Slovensko zaviazalo vstupom do Európskej únie, ktorá to spätne vyhodnocuje. V prípade Maďarska a Poľska Európska komisia pristúpila aj ku konkrétnym opatreniam. V Únii sa momentálne odohráva čulá debata, či by na monitorovanie právneho štátu nemal byť zriadený stály mechanizmus s efektívnejším sankčným aparátom.
Dôležitejšia je však zmena zvnútra. Lucia Žitňanská vyhlásila, že napríklad v prípade Štefana Harabina by mali súdne inštitúcie konať vo vlastnom záujme, aby excesy jedného človeka nevrhali zlé svetlo na súdnu moc ako celok. Pavol Žilinčík zas odporúča inšpirovať sa Českou republikou, kde už je bežné, že sa sudcovia verejne vyjadrujú a sú ochotní svoje rozhodnutia vysvetliť, čím si získavajú dôveru verejnosti.
Celé video z diskusie
Článok vznikol na podujatí “Právny štát bez Ústavného súdu?”, ktoré zorganizovalo 2. apríla Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). S Oľgou Bakovou diskutovali exministerka spravodlivosti a poslankyňa NR SR Lucia Žitňanská, Samuel Spáč z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a člen Súdnej rady SR Pavol Žilinčík.
Autor: Juraj Hajko