Čaká nás ďalšia ekonomická kríza?

Autor: Café Európa | 21.12.2018 o 19:37 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  16025x

Sú ekonomické krízy nevyhnutné, alebo sa im dá vyhnúť? Ako sa šíria medzi štátmi a kontinentmi? Sme v EÚ na tú najbližšiu krízu lepšie pripravení?

Krátka odpoveď na otázku, či nás čaká ďalšia ekonomická kríza, by bola áno. Ekonomické cykly sú jednoducho faktom a vždy budú obdobia rastu a útlmu. Avšak, ekonomická kríza nie je „terminus technicus“.

Ekonómovia bežne hovoria o recesii, útlme hospodárskeho rastu. Kríza však už v sebe nesie čosi navyše. Politický a sociálny náboj. To, či hospodárska recesia nevyhnutne spustí domino, ktoré nás posunie do hlbokej krízy, zostáva otázkou.

Zistrih: Ako vzniká ekonomická kríza?

Ako vzniká kríza?

Recesia, teda utlmenie hospodárskeho rastu, vždy raz príde. Avšak veľké krízy nevznikajú len ako reakcia na prirodzené ekonomické cykly.

„Kríza vzniká z masového pomýlenia,“ hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, „teda, keď veľa subjektov v ekonomike – ľudí, investorov – spraví naraz chybné rozhodnutie.“

Takým chybným rozhodnutím môže byť masová účasť na pyramídovej hre, ako napríklad skupovanie cibuliek tulipánov v Holandsku v sedemnástom storočí. Alebo aj prehnané poskytovanie lacných hypoték pred rokom 2008 v USA ľuďom, ktorí na to proste nemajú.

Zdá sa, že jedným zo základných dôvodov, prečo krízy vznikajú, nie je až tak charakter kapitalistickej ekonomiky (koniec-koncov, ako hovorí politický ekonóm Zsolt Gál , súčasný ekonomický model nemožno úplne nazvať kapitalizmom, keďže je výrazne skombinovaný s prvkami sociálneho štátu), ako skôr povaha ľudských bytostí.

Nenásytnosť a lakomosť ľahko vytlačia spomienky na minulé zlyhania a masové pomýlenia sa cyklicky opakujú. „Napriek tomu, že sa to stalo už X-krát v minulosti, ľudia majú tendenciu povedať si, že teraz to už bude iné.“ Avšak, zriedkakedy to naozaj iné je.

Problémom globalizovaného sveta potom je, že takéto masové pomýlenie a následné krízy sa môžu ľahko rozšíriť aj ďaleko od miesta, kde vznikli, dokonca aj cez oceán.

Kríza z roku 2008 vznikla v USA, čoskoro však silno zasiahla aj celú Európu. Zsolt Gál hovorí, že táto konkrétna kríza sa veľmi rýchlo šírila a bola závažná z niekoľkých dôvodov.

„Amerika je, a ešte viac vtedy bola, najväčšou ekonomikou sveta,“ vysvetľuje. Váha ekonomiky USA je veľká, je to finančné centrum sveta a všetky krajiny sú na ňu napojené. Prvý priamy dôsledok pre Európu bol cez dlhopisy, ktoré boli zabezpečené aj peniazmi z riskantného biznisu s hypotékami (tzv. sekuritizácia) za účasti veľkých európskych bánk. Tie vlastnili práve  dlhopisy naviazané na hypotéky a po vypuknutí krízy v Spojených štátoch mali veľké straty.

Druhý kanál, cez ktorý sa kríza z USA dostala do EÚ, je náš export. Spojené štáty sú veľkým trhom, na ktorý európske firmy veľa vyvážajú. Keď tam vypukne kríza, zníži sa dopyt po našich produktoch a vzhľadom na významnosť tohto trhu je to automaticky pre nás veľký problém.

To však stále pre Európanov nebolo to najhoršie. Najhoršie bolo v skutočnosti to, že po týchto impulzoch z USA sme v zistili, že máme vlastné, veľké problémy. Najmä s verejnými dlhmi, prehriatymi trhmi s nehnuteľnosťami a prílišným zadlžením domácností. Globálnu hospodársku krízu tak v EÚ nasledovala grécka a dlhová kríza v eurozóne.

Celú diskusiu si môžete vypočuť aj ako podcast:

Ako krízu zmierniť?

Podľa Martina Vlachynského sa nedá očakávať, že sa krízam úplne vyhneme, ale „dá sa zlepšiť to, aby tie krízy nemali taký rozsiahly a dlhodobý dopad. Najmä, aby jedna neživila druhú.“ Presne to sa totiž po roku 2008 v Európe stalo.

Ako sme na tom teda teraz? Vyvolal by podobný šok ako pred desiatimi rokmi opäť domino efekt, alebo sme sa aspoň v niečom poučili a sme odolnejší?

Na jednej strane sú v eurozóne štáty ako Grécko či Taliansko, ktoré podľa Vlachynského „stále potrebujú istú pomoc. Potrebujú, aby niekto naďalej kupoval ich dlhopisy aj napriek tomu, že majú 130 percentný podiel dlhu na HDP.“

Zároveň sú v nej ale aj štáty ako Rumunsko, Slovensko, Pobaltie, kde sa ekonomike darí, Slovensko má na budúci rok konečne naplánovaný vyrovnaný rozpočet. Vlachynský však upozorňuje, že súčasne s tým narastá aj inflácia. „Niektoré ekonomiky sa už prehrievajú, iné stále potrebujú stimulovať.“

Po poslednej ekonomickej kríze sa v eurozóne podarilo presadiť niekoľko vecí, ktoré dnes môžu spomaliť šírenie prípadnej krízy. Napríklad takzvaný trvalý euroval, alebo oficiálne Európsky stabilizačný mechanizmus.

Dnes sa na pôde európskych inštitúcií diskutuje o jeho ďalšom posilnení a pretvorení na Európsky menový fond, ktorý by mal nielen dostatok zdrojov na prípadné „vykúpenie“ zadlženej krajiny, ale aj právomoci pri reštrukturalizácii jej dlhu.

Taktiež bol (opäť) posilnený Pakt stability a rastu, ktorý zaväzuje štáty eurozóny dodržiavať  pravidlá stanovené pre verejné financie. Teoreticky by za jeho nedodržanie mali nasledovať sankcie. Tak to ale bolo aj pred rokom 2008, avšak keď pravidlá prestali dodržiavať aj Francúzsko s Nemeckom, reálne sa stratila akákoľvek politická vôľa pakt vynucovať.

Gál i Vlachynský nie sú presvedčení, že v súčasnosti by to dopadlo inak, najmä pri pohľade na francúzske verejné financie. Ale aj Slovensko, na to, ako posledné roky rastie, na tom nie je slávne. Aj pri vyrovnanom rozpočte zostáva pocit, že ten tu mal byť už dávno.

Kríza sa zmierniť dá, dokonca sa dá aj recesia prečkať v relatívnom pokoji. Avšak na to musíme byť schopní zobrať si poučenie z minulých chýb. A práve to je problém.

 

Tento blog je krátkym sumárom nedávnej diskusie "Café Európa: Čaká nás ďalšia finančná kríza?". Diskusie CAFÉ EURÓPA pre Vás organizujeme v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline. Aby Vám žiadna neušla, môžete nás sledovať na našom Facebooku aj Twitteri

Autor blogu: Tomáš Madleňák

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Peniaze na výskum dostal aj človek blízky Zoroslavovi Kollárovi

Výrobca okien bude skúmať sušenie.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Glváč sa zamotal do vlastných klamstiev

Ako sa podpredseda parlamentu nachytal.

Stĺpček Tomáša Prokopčáka

Výpalníci, ktorí berú slovenskej vede

Ako môže vyzerať schéma na ministerstve.


Už ste čítali?