reklama

Máme na to mať kultúru na európskej úrovni?

Sú Slováci kultúrnym národom? Príkladov, že sme schopní kultivovať kultúru na vysokej úrovni, je dosť. No chýba jej systematická podpora.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Čo je to vlastne kultúra? Umenie, hudba, spev, maľby i divadlo. Niektorým prejavom rozumieme, niektoré sa nám zdajú nezrozumiteľné. Hovoríme ale aj o „kultúre spoločnosti“, „kultúrnej vyspelosti či „politickej kultúre“.

Na prvý pohľad sa to nemusí zdať zrejmé, no ľudia z „kultúrnej obce“ tieto rôzne významy pojmu „kultúra“ neoddeľujú, naopak. 

 „Pre mňa osobne je kultúrou tá naša každodennosť.“ Hovorí napríklad Emília Antolíková, vedúca Odboru kultúry na Prešovskom samosprávnom kraji. „To, čo žijeme vo vzťahu jeden k druhému. To, čo je často málo pomenovateľné, ale veľmi viditeľné.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Kultúra je súčasťou každodenného života,“ súhlasí aj dramaturgička nezávislého Prešovského národného divadla Michaela Zakuťanská, „návšteva nejakého kultúrneho podujatia je len vrcholom toho, čo si ja predstavujem pod pojmom ‘kultúra’.“

Ľudia sa tešia z návštevy kultúrnych podujatí už tisícročia. Čo je za tým? „Ja vnímam kultúru ako osobnú potrebu vymaniť sa z každodennej jednotvárnosti, nájsť nové vzruchy.“ Vysvetľuje produkčný manažér spoločnosti LALA Slovak Music Export Michal Berezňák, pre ktorého je tou hlavnou oblasťou hudba, keďže spoločnosť LALA sa venuje práve hudbe, pričom sa snaží pomôcť slovenským talentom preraziť v zahraničí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Avšak oblastí, kde sa možno kultúrne vyžiť je mnoho a pre každého z nás môžu byť iné. Či už ide o hudbu, divadlo alebo film. Podstatné je, že kultúra nás istým spôsobom povznáša, niečo nám dáva.

Práve potešenie z toho, že takéto niečo dokážu ľuďom sprostredkovať, ženie vpred ľudí, ktorí sa kultúrnou produkciou zaoberajú. Mnohí to nerobia pre peniaze, no bez peňazí to nejde vôbec.

Kto by mal podporovať kultúru?

Tu je priestor pre vládu, či už regionálnu alebo národnú, podporiť umelcov a priniesť tak kvalitnú kultúru širším masám. Zároveň však narážame na problém – čo je to „kvalitná“ kultúra? Dá sa nejako definovať?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Kritéria kvality môže mať každý nastavené inak,“ priznáva Berezňák. Najmä v hudbe je zjavné, že každému sa môže páčiť niečo iné. „Niečo, čo je podľa mňa zlé, sa inému môže páčiť a byť vnímané ako moderné umenie, ktorému zase ja nikdy nebudem rozumieť.“

Dalo by sa vyhlásiť, že ak je umenie kvalitné, zarobí si na seba. Že to je mierkou jeho kvality. A teda štát do toho nemá zasahovať a nikoho podporovať. To by však bolo krátkozraké.

Treba vziať do úvahy aj „kúpyschopnosť obyvateľstva“, ktoré nielen na Slovensku jednoducho nemá dostatok prostriedkov, aby na svojim spôsobom luxusný tovar, ktorým kvalitná kultúra je, míňalo veľa peňazí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príkladom je aj taká inštitúcia, akou je Slovenské národné divadlo. Podľa Zakuťanskej by bez podpory zo štátneho rozpočtu príjmy z predaja lístkov stačili možno na kúrenie a svietenie. No ak by boli lístky 10 krát drahšie, málokto by si ich mohol dovoliť. Kultúra, i tá vysoká, predsa nemá slúžiť iba snobom.

Ako a koho podporiť?

Jedným z problémov rozvoja kultúry na Slovensku je, že často ako spoločnosť podporujeme iba „klasické“ inštitúcie, ako je národné divadlo, štátom vlastnená scéna. Kvalitnú ponuku však majú i nezávislí umelci a alternatívne ustanovizne.

Podľa Zakuťanskej medzi štátnym a nezávislým divadlom pritom nie je až taký rozdiel, nebavíme sa iba o naivných scénach, aj oni majú profesionálnych hercov. Dokonca ich podporil aj štátom zriadený Fond na podporu umenia.

Problém je však v tom, že „kamenné“ divadlá majú svojich podporných zamestnancov, ekonómov a tvorca nerieši administratívu. Navyše majú svoj priestor, postavený z verejných financií, na aký nezávislí tvorcovia prostriedky nemajú.

Argument, že nie sme ako mesto, kraj či štát dosť bohatí na to, aby sme podporovali kultúru, neobstojí už len preto, že pomôcť sa dá aj inými spôsobmi. To najmenej je otvoriť už existujúce javisko ďalším tvorcom a dať im možnosť vystupovať pod strechou oficiálnych štátnych či mestských divadiel.

Aj hudobníkom podľa Berezňáka vie pomôcť štát, napríklad, aby sa mohli zúčastniť podujatí v zahraničí, tzv. „showcase festivalov“ a prípadne tam preraziť. To nielen urobí reklamu štátu, ale môže pomôcť rozbehnúť aj ich kariéru, keď si ďalej zarobia sami a vytvoria vlastnú hospodársku hodnotu.

Typicky slovenské

Pri finančnej pomoci je často typický slovenský problém: výzvy bývajú zbytočne komplikované, či dokonca skryté tak, že sa o nich nezávislí umelci ani nedozvedia. Prípadne sa z nejasných príčin nedotiahnu do konca.

Negatívnym príkladom v tomto prípade je Centrum kreatívneho priemyslu v Prešove, kde podľa Martina Rázusa z prešovskej Galérie kýchania mozgu zlyhalo Ministerstvo kultúry. I keď vyčlenilo peniaze, už v marci minulého roku zverejnilo výzvu a uchádzači podali svoje projekty, dodnes z nepochopiteľných príčin nezasadla hodnotiaca komisia.

Výsledkom je, že projekt Centra kreatívneho priemyslu stojí na mieste. Podľa Antolíkovej sa stále čaká na ministerstvo, no v tomto rozpočtovom období sa pravdepodobne už nič nestihne a celý projekt padne.

Na Slovensku kvalitná kultúra často vzniká v regiónoch. Aj Berezňák spomína viaceré prešovské kapely, z ktorých niektoré (Papyllon) majú za sebou dokonca európske turné. Avšak bez systematickej podpory štátu, sa mnohí umelci rozhodnú robiť niečo iné. Ako spoločnosť potom strácame všetci. 

Tento blog je krátkym sumárom nedávnej diskusie "Café Európa: Je naša kultúra na európskej úrovni?" Diskusie CAFÉ EURÓPA pre Vás organizujeme v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline. Aby Vám žiadna neušla, môžete nás sledovať na našom Facebooku aj Twitteri

Celý záznam z diskusie si môžete vypočuť aj ako podcast:

Autor: Tomáš Madleňák

Café Európa

Café Európa

Bloger 
  • Počet článkov:  119
  •  | 
  • Páči sa:  95x

Debaty Café Európa sú určené pre širokú verejnosť a ich cieľom je zvýšiť povedomie a podporiť spoločenskú diskusiu na vybrané otázky týkajúce sa EÚ a jej členských štátov. Publikum má možnosť vypočuť si argumenty odborníkov, zapojiť sa do diskusie, klásť otázky a nakoniec si na základe prezentovaných informácií vytvoriť na tému vlastný názor ... to všetko v príjemnej neformálnej atmosfére kaviarne. Zákusok s kávou, prípadne čajom je na nás! Formát diskusií vznikol pod patronátom Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v roku 2010. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu