reklama

Slováci a fašizmus

Aký je vzťah slovenského národa k fašizmu? Máme s ním svoju pohnutú históriu. Ovplyvňuje nás aj dnes? Aký silný je súčasný neofašizmus?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (33)

Dnes sa nálepkou „fašizmus“ označuje kdečo. Naposledy alternatívny „novinár“ Martin Daňo takto označil mimoparlamentnú stranu Progresívne Slovensko. Dávnejší je spor Richarda Sulíka s Michalom Havranom, ktorý ho označil za „trápnučkého fašistu“. Najčastejšie sa za fašistickú označuje strana Mariána Kotlebu.

Zdá sa, že máme vážny zmätok v pojmoch. Podľa politológa Tomáša Jahelku zmätok vychádza najmä z toho, že neexistuje jednotná definícia. Historicky totiž fašizmus v každej krajine vyzeral trocha inak a neskôr sa ako nálepka pre nepriateľov používal príliš ľahkovážne. Čo to teda vlastne je fašizmus a dajú sa identifikovať spoločné znaky, ktoré ho všeobecne charakterizujú?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Fašizmus je jednak prax, teda druh politického režimu, ale najmä ideológia. Podľa historika Jakuba Drábika je práve táto ideológia kľúčová pre každý fašistický režim.

V jadre fašistickej ideológie je podľa neho obsesívna predstava, že národ upadá a kultúrne, hospodársky aj politicky je pred totálnym kolapsom. Preto je nevyhnutné tento starý demokratický systém zlikvidovať, očistiť národ od nepriateľov a priniesť novú spoločnosť založenú na fašistických hodnotách. Hovorí sa o akomsi mýtickom znovuzrodení národa.

Je teda reakciou na moderné trendy, posuny v spoločnosti, ktoré vníma ako dekadentné. Podľa Jahelku je fašizmus vždy proti niečomu, neprináša pozitívnu ideu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pre fašistický režim je dôležité, že je potláča výnimočnosť jednotlivca a individualizmus. Na prvom mieste je národ, prípadne štát. Jednotlivec je druhoradý. Podľa Drábika toto spolu s presvedčením o potrebe očisty národa od nepriateľov nevyhnutne speje ku genocíde.

Kto bol fašista?

Kto teda je a kto nie je fašista, kto si túto nálepku zaslúži a kto naopak nie?

Z našej histórie sa nevyhnutne vynára príklad vojnového slovenského štátu. Jahelka tvrdí, že nemá problém označiť ho, rovnako ako Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu a jej vodcu Jozefa Tisa, za fašistov.

V praxi sa slovenský štát totiž správal naozaj fašisticky. V mene národa kopíroval princípy fungovania nacistického Nemecka. Bol natoľko rasistický, že schválil protižidovské zákony ešte tvrdšie, než boli tie Hitlerove. A nakoniec vyviezol viac než 70 tisíc svojich občanov do táborov smrti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Drábik však vidí v ideológii slovenského štátu a HSĽS viacero sporných bodov, ktoré ho vedú k záveru, že skutočne fašistickým nebol. V prvom rade, HSĽS na rozdiel od „skutočných fašistov“ ako bol Mussolini a Hitler, nebola revolučnou stranou.

Počas celého svojho pôsobenia v medzivojnovom Československu požadovala autonómiu, no nechcela kompletne zbúrať starý systém a vystavať na ňom nový, čistý, fašistický svet. Že sa stala štátostranou v samostatnej republike spôsobila medzinárodná situácia, sama o to veľmi nebojovala.

Kto je fašista?

Paradoxne, keď sa bavíme o dnešku, Drábik nepochybuje o tom, že Kotleba-ĽSNS je skutočne fašistickou stranou, ktorá spĺňa aj tie predpoklady, ktoré Tisovi a spol. chýbali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vidí u kotlebovcov nebezpečný historický revizionizmus aj revolučné naladenie. Presvedčenie, že táto spoločnosť a režim sú dekadentné a skorumpované, a že vyriešiť sa to dá iba radikálnou zmenou.

Kotlebovu predošlú stranu ústavný súd zakázal, pretože takéto idey hlásali priamo v programovom vyhlásení. Požadovali zmenu demokracie na stavovský systém, akýsi mix stredovekého feudalizmu a korporativizmu. Nový štátny a svetový poriadok.

Drábik ani Jahelka neveria, že toto sa pri ĽSNS zmenilo, aj keď v novej strane postupujú obozretnejšie. Sú však rovnako nebezpeční. Vnútorného nepriateľa, na ktorom by eventuálne svoju genocídnu prax mohli realizovať, si už našli. Židov im nahradili Rómovia. A koľkí Slováci by sa v prípade pogromov postavili na odpor?

Drábik si ale nemyslí, že v dnešnej Európe by to bolo možné. Je presvedčený, že dnešní fašisti majú iba veľmi obmedzenú voličskú základňu, ktorá nemá potenciál dostatočne narásť.

Obavy však môžeme mať z toho, že sa stávajú čoraz prijateľnejšími aj pre zvyšok politikov. V súčasnom parlamente bežne hlasujú spolu s koalíciou. Nezabúdajme, že ani Hitler vlastne vo voľbách nikdy nezískal nadpolovičnú väčšinu, no moc nakoniec uchvátil i tak.

Tento blog je krátkym sumárom nedávnej diskusie "Café Európa: USA: obchodný partner alebo nepriateľ?" Diskusie CAFÉ EURÓPA pre Vás organizujeme v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline. Aby Vám žiadna neušla, môžete nás sledovať na našom Facebooku aj Twitteri

Celý záznam z diskusie si môžete vypočuť aj ako podcast:

Autor: Tomáš Madleňák

Café Európa

Café Európa

Bloger 
  • Počet článkov:  119
  •  | 
  • Páči sa:  95x

Debaty Café Európa sú určené pre širokú verejnosť a ich cieľom je zvýšiť povedomie a podporiť spoločenskú diskusiu na vybrané otázky týkajúce sa EÚ a jej členských štátov. Publikum má možnosť vypočuť si argumenty odborníkov, zapojiť sa do diskusie, klásť otázky a nakoniec si na základe prezentovaných informácií vytvoriť na tému vlastný názor ... to všetko v príjemnej neformálnej atmosfére kaviarne. Zákusok s kávou, prípadne čajom je na nás! Formát diskusií vznikol pod patronátom Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v roku 2010. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu