reklama

Posilní EÚ hlasovanie kvalifikovanou väčšinou?

Vo svojom nedávnom prejave o stave únie Jean-Claude Juncker hovoril aj o neschopností európskych lídrov konštruktívne debatovať a dospieť k záverom v kontroverzných témach. Občania však žiadajú výsledky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

S našim vzťahom k EÚ je to niekedy paradoxné. Keď prichádza s riešeniami, ktoré sa nám nepáčia, je zle. Keď hľadanie kompromisu trvá dlho, je ešte horšie.

Preto Juncker navrhuje, aby sa rozšíril zoznam oblastí, v ktorých nebude nutné hľadať úplnú zhodu. Systém kvalifikovanej väčšiny by chcel používať aj v otázkach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky či pri zdaňovaní.

Čo to znamená?

V prvom rade by sme si mali objasniť, čo to kvalifikovaná väčšina je a kedy sa používa.

Kvalifikovanou väčšinou sa rozhoduje v Rade EÚ. To je tá inštitúcia, ktorú sme viedli ako predsednícka krajina v roku 2016. Stretávajú sa v nej ministri z rezortov, ktoré akurát rokujú a rozhodujú o novej európskej legislatíve. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rada EÚ, rovnako ako Európsky parlament, musí schváliť každú smernicu, nariadenie či rozhodnutie EÚ. V šiestich oblastiach sa vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 28 štátov, v ostatných sa používa práve kvalifikovaná väčšina.

Kvalifikovanou sa nazýva preto, že je potrebný silnejší súhlas, než iba nadpolovičný. Súhlasiť musí 55% štátov (teda 16 z 28) a zároveň to musia byť štáty, ktoré reprezentujú minimálne 65% celkového počtu obyvateľov EÚ.

V praxi sa však kvalifikovaná väčšina využíva iba málokedy. Napriek tomu, že by Rada EÚ často mohla vďaka nej schváliť legislatívu rýchlejšie, ministri preferujú diskutovať dovtedy, kým nedosiahnu súhlas všetkých štátov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je to dobrý nápad?

Načo teda Juncker navrhuje hlasovanie kvalifikovanou väčšinou rozšíriť?

Jedným z dôvodov môže byť aj to, že samotná možnosť, že bude štát prehlasovaný, ho môže tlačiť k ochote robiť kompromisy. Pokiaľ v niečom nemôže byť štát za žiadnych okolností prehlasovaný, môže sa jednoducho zaťať a diskusia sa nehýbe nikam.

Podpredseda Európskej komisie a uchádzač o podporu európskych socialistov na predsedu EK v najbližších eurovoľbách Maroš Šefčovič upozorňuje, že ide o mimoriadne citlivú tému. Najmä v oblastiach daňovej a zahraničnej politiky, o ktorých vo svojom prejave súčasný predseda EK hovoril.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na druhej strane Šefčovič vidí viacero dôvodov, prečo je o tom potrebné minimálne diskutovať. Žijeme „v dramaticky zrýchlenom svete, preto by sme mali byť aj my schopní rýchlejšie reagovať.“

Príkladom je nedávny spor Kanady a Saudskej Arábie. EÚ sa chcela ku Kanade pridať a podporiť ženské aktivistky, ktoré Saudi bez riadnych procesov väznia. Akciu únie však zablokoval jediný štát, Grécko.

Ďalším príkladom je pre Šefčoviča dumping čínskej ocele, na ktorý USA ešte za Barracka Obamu dokázali zareagovať clami veľmi rýchlo. EÚ to podľa neho trvalo skoro 8 mesiacov.

Poslanec Martin Klus z európskeho výboru NR SR však naopak s týmto nápadom nesúhlasí. Najväčším problémom je podľa neho Junckerova nejasnosť a nekonkrétnosť. V čom všetkom presne by sa malo takto hlasovať?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V oblastiach zahraničnej a daňovej politiky je pre Klusa absolútne neprijateľné, aby nás mohol niekto prehlasovať. Aj keď sa to v oblastiach, kde sa takto rozhodovať môže, nedeje, neznamená to, že sa to stať nemôže.

Najlepším príkladom sú kvóty na prerozdelenie migrantov v rámci EÚ, pri ktorých nás ďalšie členské krajiny prehlasvali. Bez ohľadu na názor na túto tému, nedá sa poprieť, že jednote v EÚ a vzťahom medzi členskými štátmi a inštitúciami to uškodilo na dlhé obdobie.

Kritici EÚ často Bruselu vyčítajú prílišnú byrokratickosť, skostnatenosť a neschopnosť prísť s riešeniami dostatočne rýchlo. Diskusia o tom, či v niektorých otázkach nie je lepšie prinášať ich skôr aj bez konsenzu, je teda na mieste. Zároveň však musíme byť obozretní, aby sme si nepremyslenými rozhodnutiami sami nepodrazili nohy.

Tento blog je krátkym sumárom nedávnej diskusie "Café Európa: Stav EÚ: diskusia s podpredsedom Európskej komisie" Diskusie CAFÉ EURÓPA pre Vás organizujeme v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline. Aby Vám žiadna neušla, môžete nás sledovať na našom Facebooku aj Twitteri

Autor: Tomáš Madleňák

Café Európa

Café Európa

Bloger 
  • Počet článkov:  119
  •  | 
  • Páči sa:  95x

Debaty Café Európa sú určené pre širokú verejnosť a ich cieľom je zvýšiť povedomie a podporiť spoločenskú diskusiu na vybrané otázky týkajúce sa EÚ a jej členských štátov. Publikum má možnosť vypočuť si argumenty odborníkov, zapojiť sa do diskusie, klásť otázky a nakoniec si na základe prezentovaných informácií vytvoriť na tému vlastný názor ... to všetko v príjemnej neformálnej atmosfére kaviarne. Zákusok s kávou, prípadne čajom je na nás! Formát diskusií vznikol pod patronátom Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v roku 2010. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu