reklama

Stav Únie v roku 2018

Predseda Európskej komisie predniesol 12. septembra svoj výročný prejav o stave únie. Ktorým najväčším výzvam dnes v EÚ čelíme? A aké riešenia ponúka Jean-Claude Juncker?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Mnoho Slovákov zrejme to, že predseda komisie mal svoj posledný prejav o stave únie, nezaregistrovalo. Čo je škoda, šlo totiž o jednu z tých dôležitejších rečí v tomto roku.

Poslanca NR SR Martina Klusa prekvapil. Čakalo sa hodnotenie posledných rokov, pohľady vzad, vízie vpred. No Jean-Claude Juncker zjavne koniec svojho funkčného obdobia nemieni už iba pokojne dovládnuť.

Naopak, pridáva plyn, chcel by dokončiť množstvo práce a podľa Klusa si takticky mnoho vecí necháva na summit v rumunskom Sibiu. Ten sa bude konať tesne pred voľbami do Európskeho parlamentu, dôležité závery preto môžu pôsobiť mobilizačne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Brexit a mnoho iného

Junckerova komisia má ešte necelý rok, aby dokončila viacero otvorených a pálčivých otázok. Tou prvou je brexit, kde sa katastrofický scenár tvrdého odchodu Veľkej Británie bez akejkoľvek dohody z EÚ stáva čoraz reálnejší. .

Jana Cappello zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku považuje za najdôležitejší záväzok dosiahnuť ešte počas tejto komisie dohodu o nasledujúcom viacročnom finančnom rámci – kostre budúcich európskych rozpočtov do roku 2027.

Z oblasti ekonomiky je veľmi dôležitá ambícia už v budúcom roku dosiahnuť dohodu o voľnom obchode EÚ – Japonsko, ale aj dokončiť ratifikáciu CETA, obdobnej zmluvy s Kanadou. Tú podľa Cappello Slovensko prezentovalo ako jeden z úspechov svojho predsedníctva, no samo ju stále v parlamente neschválilo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ambiciózna je snaha o zhodu pri reforme azylového systému EÚ. Ten slovenský je podľa Klusa jeden z najprísnejších, ak nie úplne najprísnejší, v celej Európe. Boli by sme ochotní napríklad v tejto oblasti ustúpiť a liberalizovať ho v záujme zotrvania v „jadre EÚ“?

Federatívnejšia budúcnosť?

Od predsedu EK Junckera sme si zvykli aj na vizionárske myšlienky, v bielej knihe o budúcnosti Európy jeho komisia minulý rok predstavila 5 scenárov pre EÚ, ktoré mali naštartovať diskusiu.

V tomto prejave sa k tomuto, pre Klusa prekvapivo, nevrátil. Hovoril však o „suverénnej Európe“, o nevyhnutnosti silnej EÚ vo svete rýchlo sa meniacich globálnych vzťahov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podľa Daniela Šmihulu z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR súčasná neistota, najmä v transatlantických vzťahoch, vytvára potrebu silnejšej Únie. Pred pár rokmi sme diskutovali o zóne voľného obchodu s USA. Dnes sa hovorí o možnosti obchodnej vojny.

Je preto logické, že „vízia J.C.Junckera načrtnutá v poslednom prejave, už smeruje k istej forme ‘nenápadného federalizmu‘“. Naznačujú to heslá o zdieľanej identite a suverenite, ale aj konkrétny návrh rozšíriť oblasti, v ktorých by Rada EÚ mohla prijímať rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou namiesto jednohlasnosti.

To, čo sa deje vo svete na jednej strane federalizmu podľa Šmihulu nahráva - iba silnejšia a jednotnejšia únia môže byť rovnocenným partnerom veľmociam ako sú Rusko, USA, Čína. Rozhodovanie väčšinou je efektívnejšie a mohlo by rýchlejšie priniesť konkrétne výsledky, ktoré občania očakávajú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na druhej strane však tento „bruselský centralizmus“ vytvára odpor vnútri únie. Ten sa prejavuje vývojom nielen v Poľsku, Maďarsku a Veľkej Británii, ale vo všetkých štátoch, kde rastú euroskeptické, niekedy až extrémistické strany.

Rozhodnú voliči

Toto napätie a odpor sa podľa Šmihulu nevyhnutne prejaví aj pri najbližších eurovoľbách. Mali by sme to ale vnímať ako normálnu súčasť spoločensko-politického procesu. Ako logickú reakciu na akciu, ktorou je postupný presun moci na nadnárodnú úroveň.

V tomto smere by rozšírenie rozhodovania kvalifikovanou väčšinou aj na oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a zdaňovania bolo veľkým skokom. Klus túto ideu nepodporuje a naopak by rád videl posilnenie právomocí národných parlamentov v EÚ.

Podľa Cappello, rovnako, ako v prípade bielej knihy a jej piatich scenárov pre Európu, išlo však Junckerovi najmä o rozpútanie diskusie. To, akým smerom sa táto diskusia bude vyvíjať, môžeme nakoniec ovplyvniť hlavne my sami.

Stačí si v máji zvoliť takých europoslancov, ktorí budú reprezentovať naše názory aj na túto tému. Od týchto volieb bude totiž závisieť aj zloženie a nastavenie ďalšej komisie, ktorá Junckera nahradí.

Tento blog je krátkym sumárom nedávnej diskusie "Café Európa: Správa o stave EÚ" Diskusie CAFÉ EURÓPA pre Vás organizujeme v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline. Aby Vám žiadna neušla, môžete nás sledovať na našom Facebooku aj Twitteri

Celý záznam z diskusie si môžete vypočuť aj ako podcast:

AUTOR: Tomáš Madleňák

Café Európa

Café Európa

Bloger 
  • Počet článkov:  119
  •  | 
  • Páči sa:  95x

Debaty Café Európa sú určené pre širokú verejnosť a ich cieľom je zvýšiť povedomie a podporiť spoločenskú diskusiu na vybrané otázky týkajúce sa EÚ a jej členských štátov. Publikum má možnosť vypočuť si argumenty odborníkov, zapojiť sa do diskusie, klásť otázky a nakoniec si na základe prezentovaných informácií vytvoriť na tému vlastný názor ... to všetko v príjemnej neformálnej atmosfére kaviarne. Zákusok s kávou, prípadne čajom je na nás! Formát diskusií vznikol pod patronátom Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v roku 2010. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu