Prvého mája 2004 sa stalo Slovensko súčasťou Európskej únie. Zavŕšenie procesu, ktorý sa počas mečiarizmu zasekol, a ktorý bol jednou z motivácií pre porážku autokracie HZDS na Slovensku, mnohí občania vnímali s nadšením.
Dnes, po 14 rokoch, však rastie skepsa. Väčšina Slovákov s členstvom v EÚ stále súhlasí, no s dôverou a vnímaním Únie to je horšie. Celkovo pozitívne ju vníma menej ako polovica občanov - 38% opýtaných.
Euroskepticizmus vs. všeobecná skepsa
Nedôvera je iba jedným z ukazovateľov fenoménu, ktorý sa skrýva za pojmom euroskepticizmus, hovorí politológ Pavol Baboš. Dá povedať, že nedôvera v EÚ je jedným z faktorov, ktoré k celkovému euroskepticizmu prispievajú.
Ďalšími sú napríklad nespokojnosť s ekonomickým vývojom, nespokojnosť s fungovaním demokratických procesov vnútri Únie, nespokojnosť s tým, čo členstvo krajine prinieslo alebo neprinieslo.
K celkovej skepse z integrácie práve tieto faktory na Slovensku zrejme prispievajú viac, než samotná nedôvera v EÚ. Slováci totiž paradoxne európskym inštitúciám – rade, komisii a parlamentu – dôverujú viac, než svojim národným.
Podľa profesora Petra Terema z UMB napriek tomu, že verejná diskusia je často vedená silne polarizujúco: MY (Slováci) verzus ONI (Brusel); býva dôvera v európske inštitúcie o 10 až 25 percentuálnych bodov vyššia, než dôvera v národné inštitúcie.
Navyše, podľa Baboša je táto dôvera stabilná a k výkyvom prichádza iba v prípade, keď nastane veľká kríza, ktorú vnímajú ľudia v celej krajine a o ktorej sa, ľudovo povedané, bavia „aj v krčme.“
Takéto udalosti boli v prípade Slovenska dve. Prvou bol pád Radičovej vlády po hlasovaní o tzv. eurovale a druhou migračná kríza v rokoch 2015 a 2016. EÚ sa teda stáva predmetom celospoločenskej debaty iba v zlom.
Za všetky moje problémy môžeš ty!
Čo ďalej podkopáva imidž Európskej únie sú nesplnené očakávania. Ani za 14 rokov sme sa nestali druhým Švajčiarskom a nedobehli platy v Nemecku. Aj keď sme sa ekonomicky posúvali míľovými krokmi, rozvíjali sa aj staré členské štáty a dostihnúť ich je proces, ktorý bude trvať podstatne dlhšie, než sme si mnohí na prelome tisícročí predstavovali.
Európska únia je tiež často ľahkým terčom pre zavádzajúcu kritiku. Podľa Baboša sa tento fenomén začal ešte v predvstupovom období, keď sme museli prijímať často bolestivé opatrenia a reformy. Pokračuje však aj po vstupe.
„Veľa ľudí si pamätá, ako Dzurinda s Kaníkom hovorili, že kvôli EÚ sme museli spraviť dôchodkovú reformu. No nie, tak to nebolo.“ Politici proste radi pred voľbami zvalia vinu na niekoho iného, ideálne niekoho vzdialeného, kto sa nebude brániť.
Strach z neznámeho
Z takéhoto správania sú vinné všetky doterajšie vlády. Podľa Lívie Vašákovej, ekonomickej radkyne Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, sa k tomu pridáva aj samotné rozdelenie kompetencií medzi EÚ a národnými štátmi.
Brexit, migračná kríza, pracovná migrácia. To všetko súvisí so strachom z neznámeho a z dôsledkov globalizácie. EÚ pritom v hlavách ľudí nevyhnutne vystupuje ako ten subjekt, ktorý globalizácii a jej dôsledkom pomáha a poháňa ich.
Otvorený trh, štyri slobody a fungovanie bez hraničných kontrol na jednej strane na EÚ oceňujeme. No keď príde kríza, práve EÚ sa nám spája s ich rizikami, nech už sú skutočné či iba domnelé.
Naopak, v kompetenciách národných štátov sú všetky nástroje, ktorými je možné negatívne vplyvy globalizácie potláčať či brzdiť. Posilňovaním sociálnej ochrany, prispôsobovaním vzdelávania, poskytovaním rekvalifikačných kurzov a podobnými opatreniami.
Z tohto pohľadu je nedôvera v EÚ skôr systematickým javom, než módnou vlnou. Zdravá miera nedôvery však nie je ničím zlým, naopak, podnecuje k vyššej miere kontroly, ktorá je v demokracii nevyhnutná.
Nemali by sme ju však umelo zvyšovať nezodpovedným presúvaním zodpovednosti za naše vlastné rozhodnutia alebo zlyhania na vzdialený mýtický „Brusel“. Veď práve ten „Brusel“ a jeho rozhodnutia tvoríme i my.
Tento blog je krátkym sumárom nedávnej diskusie Globsec City Talks 2018 > Café Európa Banská Bystrica. Diskusie CAFÉ EURÓPA, ktoré pre Vás organizujeme v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline. Aby Vám žiadna neušla, môžete nás sledovať na našom Facebooku aj Twitteri.
Celý záznam z diskusie si môžete vypočuť aj ako podcast:
Autor: Tomáš Madleňák