Prečo sú potraviny v Rakúsku kvalitnejšie?

Autor: Café Európa | 5.5.2018 o 14:17 | Karma článku: 10,16 | Prečítané:  4379x

Slovenskou agendou v EÚ sa v poslednej dobe stal najmä problém dvojakej kvality potravín. Prečo sa táto téma stala horúcou až teraz, napriek tomu, že tieto praktiky sú známe už roky? A čo to vlastne dvojaká kvalita potravín je?

Problém dvojakej kvality potravín problémom naozaj existuje. Zhodujú sa na tom nielen vládni politici vyšehradskej skupiny, ktorí túto tému v posledných mesiacoch v EÚ tlačili najviac. Zhoduje sa s nimi  aj samotná Európska komisia a súhlasia i odborníci.

Tento problém, ktorý mnohí Slováci vnímajú veľmi emotívne, však verejnosť často vníma skreslene a zveličene. Čo teda „dvojaká kvalita potravín“ vlastne znamená?

„Jeden výrobok jednej značky má rozličné zloženie.“ vysvetľuje po lopate tímlíderka pre pôdohospodárstvo v opozičnej SaS a predtým dlhoročná riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová.

Ide o situáciu, kedy je v rovnakom obale a pod rovnakým menom predávaný produkt inej kvality. Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko však upozorňuje, že aj toto má niekoľko háčikov.

Prvým je to, že ani tie obaly nebývajú úplne identické, často sa na seba iba veľmi podobajú. No ak ich človek položí vedľa seba, uvidí rozdiel. A aj ak sú naozaj skoro rovnaké, rozdiely sú určite uvedené v zložení a nutričných hodnotách.

Nejedná sa teda o to, že by výrobcovia na obaloch klamali. To, čo uvádzajú, býva pravda. Podľa Mika sa teda nedá hovoriť o klamaní (aj to sa môže stať, no to sa už bavíme o celkom inej nekalej praktike, ktorú zákon trestá), ale skôr o zavádzaní zákazníka.

Aký veľký problém to naozaj je?

Európski občania, ktorí žijú v krajinách, kde sa predávajú potraviny „druhotnej kvality“, z toho môžu právom mať pocit krivdy a druhoradého občianstva. Druhým háčikom je však samotná definícia kvality.

„Zákazník kvalitu vníma individuálne“ vysvetľuje Halgašová, „keď si vezmeme horkú čokoládu, 40, 60 a 70 percentnú, tak ktorá je kvalitnejšia?“

Aj podľa Mika treba rozlišovať medzi snahou výrobcov spotrebiteľa zavádzať a ich snahou prispôsobiť výrobky jeho špecifickým požiadavkám v rôznych krajinách. Podľa neho sa nedá hovoriť iba o dvojakej, ale o mnohorakej kvalite. Výrobky predávané tou istou značkou pod tým istým názvom totiž často majú mierne rozličné zloženie aj na trhoch západnej Európy.

Halgašová s Mikom sa zhodujú, že nie je správne ani želateľné, aby potraviny všade v Európe boli identické, chceme zachovať rozmanitosť. Avšak stále to neznamená, že neexistujú prípady, kde sa dá objektívne povedať, že výrobca spotrebiteľa zavádza.

Ak má spotrebiteľ pocit, že si kupuje rovnaké rybie prsty ako v Rakúsku, no v tých pre slovenský trh je jednoducho menej mäsa; alebo ak si kúpi rovnako sa tváriaci prací prášok, no ten zo slovenského obchodu perie horšie, ťažko niekto tento rozdiel na spoločnom trhu obháji.

Z kriku politikov a médií však ľudia môžu nadobudnúť falošný pocit, že to tak je pri skoro všetkých výrobkoch. Reálne však krajiny V4 za rok identifikovali niekoľko desiatok takýchto výrobkov, čo nie je málo, no podľa Mika majú predajcovia v obchodoch asi 2 milióny položiek.

Dvojaká kvalita sa teda týka pár stotín percent predávaných výrobkov.

Ako problém riešiť?

Ak nejaká praktika, aj keď menej rozšírená, než sa ľuďom môže zdať, vytvára pocit druhoradého občianstva, nemôžeme si ju nevšímať.

Európska komisia spočiatku radila štátom, aby lepšie a systematickejšie využívali už existujúce pravidlá o nekalých obchodných praktikách. Aj podľa Halgašovej do istej miery zlyhávali slovenské inštitúcie, najmä ministerstvo pôdohospodárstva a Štátna veterinárna a potravinová správa.

Dnes však už Európska komisia predstavila novú iniciatívu. Existujúcu smernicu chce doplniť novou, ktorá dvojakú kvalitu potravín priamo pomenuje ako nekalú obchodnú praktiku a navrhne pokuty až do výšky 4 percent obratu firmy v danej krajine.

Ešte chvíľu potrvá, kým smernica nadobudne platnosť. Miko však predpokladá, že v tomto prípade budú Európsky parlament a členské štáty zastúpené v Rade konať rýchlo. Dovtedy však treba krotiť vášne a zbytočne nehrať na pocity druhoradého občianstva, ktoré nie sú primerané ku skutočnému rozsahu problému a v dlhodobom horizonte nám môžu priniesť ešte viac politických škôd.

Tento blog je krátkym sumárom nedávnej diskusie CAFÉ EURÓPA, ktoré pre Vás organizujeme v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline. Aby Vám žiadna neušla, môžete nás sledovať na našom Facebooku aj Twitteri

Článok vznikol na diskusii "Café Európa: Prečo sú potraviny v Rakúsku kvalitnejšie?" v Prešove 24.4.2018. Celý záznam z diskusie si môžete vypočuť aj ako podcast:

Autor: Tomáš Madleňák

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Kaukaz spája hrdosť aj boľševická minulosť

Európa nie vždy vyhráva.


Už ste čítali?