Európska komisia (EK) zverejňuje každoročne správu o stave každého z členských štátov EÚ. Ide o podrobné analytické dokumenty. „Komisia sa analyticky pozerá na oblasti od makroekonomických ukazovateľov cez daňový systém až po sektory ako je zdravotníctvo, energetika či doprava.“ Vysvetľuje ekonomická radkyňa Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, Lívia Vašáková.
Takéto nezávislé správy, keďže ich EK zverejňuje každoročne, sú výborným zrkadlom kvality verejnej správy a fungovania štátu. Podľa Vašákovej správa slúži aj na verejnú debatu o tom, čo sú prioritné problémy a oblasti, na ktoré by sa mala vláda sústrediť.
Najnovšia správa EK z marca tohto roku nie je prevažne kritická. Pozitívne hodnotí najmä hospodársku situáciu na Slovensku, rast HDP, znižovanie verejného dlhu a rozpočtovú zodpovednosť. Politický ekonóm Zsolt Gál však upozorňuje, že je to iba jedna strana mince.
Problémom Slovenskej republiky nie je, že nenarastá dlh, ale, že sa ani výrazne neznižuje. Podľa Gála viaceré štáty dokázali využiť dobré roky na to, aby dosiahli stav vyrovnaného, či dokonca prebytkového rozpočtu.
Zhoduje sa s ním aj riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš. Po dobrých rokoch spravidla prichádzajú krízy a tá ďalšia sa nám opäť nevyhne. Až príde, mali by sme byť na ňu pripravení vlastnými úsporami z dobrých hospodárskych rokov.
Školstvo a zdravotníctvo
Vysokú výpovednú hodnotu má aj to, aké témy sa chronicky v správach opakujú. Z verejných politík je to najmä zdravotníctvo a školstvo. Súčasná správa konštatuje že v týchto oblastiach istý pokrok predsa len nastal. V zdravotníctve je to najmä zlepšovanie nákladovej efektívnosti systému.
V školstve Komisia konštatuje iba obmedzený pokrok v skvalitňovaní vzdelávania a zvyšovaní účasti Rómov na vzdelávaní.
Podľa Gála je podstata situácie v školstve a zdravotníctve rozličná. Školstvo je podľa neho dlhodobo ignorované a podfinancované. V zdravotníctve je naopak peňazí dostatok, no sú míňané veľmi neefektívne. Výsledkom sú štátne nemocnice, do ktorých si pacient musí priniesť aj toaletný papier.
Goliaš vidí naopak paralelu. V nemocniciach aj na školách chýba prístup hodnoty za peniaze a požadovania kvality. Na kvalitu sa nehľadí, nehodnotí sa a neodmeňuje sa.
Podľa neho pritom je možné jednotlivé zariadenia a ich schopnosť ponúknuť kvalitu jednoducho ohodnotiť. Všetky potrebné dáta na to podľa neho držia v rukách úradníci na ministerstve zdravotníctva a školstva.
Korupcia
Tou najcharakteristickejšou črtou, ktorú Slovensku Európska komisia dlhodobo vyčíta, je hlboko zakorenená korupcia. Tá zároveň odčerpáva zdroje, ktoré by mohli byť použité na zlepšovanie verejných politík, vrátane zdravotníctva a školstva.
V súčasnej správe Komisia konštatuje, že nenastal žiaden pokrok pri zintenzívňovaní boja proti korupcii dôraznejším presadzovaním platných právnych predpisov. Vašáková, Gál i Goliaš sa zhodujú, že samotné pravidlá a zákony na Slovensku zle napísané nie sú. Problémom je práve ich presadzovanie a implementácia.
To platí nielen pre korupciu, ale pre všetky oblasti verejného života. Narážame na nízku kvalitu inštitúcií a ich spolitizovanie a nefunkčnosť. Potom máme na Slovensku dobre napísané protikorupčné zákony, no špeciálny prokurátor za celé roky vo svojej pozícii nepodá ani jedinú obžalobu, napriek tomu, že osobne na vlastnú žiadosť mal dozor na desiatkach prípadov.
Podľa Gála je situácia natoľko vážna, že Slovensko je podľa neho učebnicovým príkladom takzvaného uneseného štátu. Korupcia a klientelizmus už nie sú nesystémovým prvkom, ktorý síce existuje, no štátne inštitúcie proti nemu bojujú.
Korupcia a klientelizmus sú v unesenom štáte systémovým prvkom, na ktorom fungovanie celého systému stojí. Inštitúcie nefungujú preto, aby ju potláčali, ale aby korupciu kryli.
V takejto situácii je už iba na občanoch, či dokážu svoj štát z rúk únoscov dostať späť pod svoju kontrolu.
Tento blog je krátkym sumárom nedávnej diskusie CAFÉ EURÓPA, ktoré pre Vás organizujeme v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline. Aby Vám žiadna neušla, môžete nás sledovať na našom Facebooku aj Twitteri.
Článok vznikol na diskusii "Café Európa: Správa o stave Slovenska vo svetle súčasného diania?" v Banskej Bystrici 15.3.2018. Celý záznam z diskusie si môžete vypočuť aj ako podcast:
Autor: Tomáš Madleňák