reklama

Prežije slovenské životné prostredie?

Kampaň „My sme les“ od svojho spustenia koncom minulého roka zozbierala vyše 65 tisíc podpisov. Hovorí o devastácii národných parkov a vzácnych lesov a o bezohľadnej ťažbe dreva. Lesníci však ochranárov obviňujú z demagógie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Dekan Lesníckej fakulty na Technickej univerzite vo Zvolene Viliam Pichler nie je typickým lesníkom starej školy, no i tak je optimistickejší, než organizátori kampane „My sme les“. Na otázku, či slovenské životné prostredie prežije, odpovedá jednoducho: „Prežije, veď tých environmentálnych kríz už bolo veľa.“

Súčasné problémy nezľahčuje, roky v praxi mu však dávajú istý nadhľad. Obrovským problémom bola pred rokmi situácia so škodlivými emisiami a odumieraním jedle. Táto sa ale časom stabilizovala a to, čo pred rokmi bol najväčší problém slovenských lesov, si dnes už sotva niekto pamätá.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Verím, že aj dnešné problémy sa dajú vyriešiť,“ hovorí. Tými najväčšími sú podľa neho voda a malé vodné elektrárne, a poľnohospodárska krajina, v ktorej dominujú obrovské monokultúrne lány bioenergetických plodín, čo negatívne ovplyvňuje diverzitu aj stavy zveri.

Lesník, ochranár a filmár Erik Baláž je jedným z iniciátorov kampane „My sme les“. Hovorí, že na Slovensku pozoruje dva trendy, ktoré sú rovnaké pri hospodárení s vodnými zdrojmi, poľnohospodárskou krajinou aj lesmi. „Jedným je, že čoraz väčšia časť Slovenska je ‘odprírodnená’“ a čoraz väčšie časti prirodzených ekosystémov degradujú.

„Z krajiny zmizli zvieratá, zmizli organické hnojivá, mizne život, miznú jarabice...“. Tieto veci podľa neho poukazujú na to, že krajinu vyčerpávame príliš intenzívnym hospodárením. Potom stráca svoje prirodzené funkcie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhým trendom je klesajúca kvalita životného prostredia. V prípade poľnohospodárskej krajiny Baláž vidí dôsledky v nižšej kvalite samotnej pôdy. Tá sa prejavuje v kvalite potravín i zdraví samotného obyvateľstva.

Najviditeľnejšie sú ale tieto trendy v prípade lesov. Holoruby a úbytok zalesnených plôch pozorujeme už voľným okom. Podľa Baláža sa zhoršuje aj kvalita lesov. „Vieme to opäť zmerať napríklad úbytkom starých lesov alebo na tom, ako nám miznú vzácne druhy typu tetrov hlucháň.“

Bezzásahovosť ako riešenie?

Podľa Baláža pilotné projekty, akými sú Tichá a Kôprová dolina dokazujú, že zlý stav nie je nezvratný. Na týchto miestach sa les, príroda i pôda viditeľne regenerujú a vracajú sa tam chránené druhy. „Verím, že tieto dnes maličké fragmenty sú náznakom niečoho, čo by sa v budúcnosti mohlo zväčšovať.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie každý s takýmto prístupom ale súhlasí a nielen na Slovensku prebiehajú vášnivé diskusie medzi zástancami rôznych prístupov ku správe lesov a životného prostredia. Rôzne časti spoločnosti majú odlišné očakávania od lesa. Kým ochranári zdôrazňujú najmä biodiverzitu a chránené druhy, iní sa na les môžu pozerať z rovnako legitímneho pohľadu hospodárskeho úžitku a zamestnanosti.

Ekonomický argument je obzvlášť dôležitý a legitímny v prípade súkromných vlastníkov, ktorí môžu mať dojem, že ochranári napádajú ich práva využívať vlastný majetok. Príkladom je zapísanie Karpatských bukových pralesov do zoznamu UNESCO, ktoré na východnom Slovensku vyvoláva medzi vlastníkmi nemalé vášne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môže sa aj vlk nažrať, aj koza ostať celá?

Môžu sa raz lesníci a lesoochranári dohodnúť? Ide o zásadný ideologický problém, ktorý nie je jednoduché prekonať. Tradičné lesníctvo pristupuje k lesu ako k niečomu, čo sa pestuje, čo treba obhospodarovať, inak by les nefungoval alebo neexistoval.

Ochranári majú opačný názor. „Ten les tu bol pred nami stovky miliónov rokov“ a podľa Baláža sa oň nemusíme starať, zachraňovať ho pred lykožrútom ani stavať z eurofondov lesné cesty pre prípad požiarov na miestach, kde požiare nebývajú.

Zároveň priznáva, že ho môžeme aj hospodársky využívať, avšak v rozumnej a udržateľnej miere. Samotná predstava bezzásahovosti časť lesníkov z princípu dráždi. Pichler tvrdí, že tak ako v celej spoločnosti, i v lesníckej komunite sa stráca schopnosť viesť dialóg.

Bez neho sa však skupiny navzájom nepochopia a nebudú schopné prijať logické argumenty. Akúkoľvek kritiku vnímajú ako útok. Kompromisné riešenia pritom nie sú sci-fi.

Svoju úlohu v tom má aj samotný štát. Ten by podľa Pichlera i Baláža mal kompenzovať súkromných vlastníkov lesov, ktoré však majú vysokú spoločenskú hodnotu a mali by byť chránené.

Okrem obmedzenia hospodárskeho využívania lesov za zavedenia istej miery bezzásahovosti minimálne v národných parkoch, je nutné diskutovať aj o tom, že lesy majú aj inú ekonomickú hodnotu, než len cenu dreva, ktoré z nich možno vyťažiť.

Typickým príkladom je turizmus. Na holoruby sa málokto bude chcieť prísť pozrieť a aj víchricou zdecimovaná monokultúra (rozmanitý les je prirodzene odolnejší) je menej pohľadná, než rôznorodý prales.

Aj turizmus však má svojich prirodzených odporcov, i tu treba hľadať rovnováhu. Aby lesy našu spoločnosť nerozdeľovali, ale slúžili nám všetkým, musia sporiace sa strany odložiť nevraživosť a byť schopné sadnúť si za jeden stôl a otvorene diskutovať.

Tento blog je krátkym sumárom nedávnej diskusie CAFÉ EURÓPA, ktoré pre Vás organizujeme v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline. Aby Vám žiadna neušla, môžete nás sledovať na našom Facebooku aj Twitteri

Článok vznikol na diskusii "Café Európa: Prežije slovenské životné prostredie?" v Košiciach 27.2.2018. Celý záznam z diskusie si môžete vypočuť aj ako podcast:

Autor: Tomáš Madleňák

Café Európa

Café Európa

Bloger 
  • Počet článkov:  119
  •  | 
  • Páči sa:  95x

Debaty Café Európa sú určené pre širokú verejnosť a ich cieľom je zvýšiť povedomie a podporiť spoločenskú diskusiu na vybrané otázky týkajúce sa EÚ a jej členských štátov. Publikum má možnosť vypočuť si argumenty odborníkov, zapojiť sa do diskusie, klásť otázky a nakoniec si na základe prezentovaných informácií vytvoriť na tému vlastný názor ... to všetko v príjemnej neformálnej atmosfére kaviarne. Zákusok s kávou, prípadne čajom je na nás! Formát diskusií vznikol pod patronátom Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v roku 2010. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu