„Právny štát je dvojičkou demokracie“ hovorí ústavný právnik Marián Giba. Demokracia je totiž v zjednodušenom vnímaní vládou väčšiny. Právny štát je naopak poistkou, že väčšina moc nezneužije proti menšine a ochranou jednotlivca pred svojvôľou moci.
Bez vlády práva demokracia nemôže fungovať. Zmenila by sa na tyraniu väčšiny. A každý z nás, aj ak si to niekedy neuvedomujeme, je príslušníkom nejakej menšiny – národnostnej, etnickej, náboženskej, podľa politického presvedčenia, zdravotného stavu, úrovne dosiahnutého vzdelania, príjmu, či niečoho iného.
Bez záruky, že sa môžeme spoľahnúť na to, že pred zákonom sme si všetci rovní, sme všetci zraniteľní. Práve preto je dôležité, aby sme chránili právny štát.
Viac, než národ(né právo)?
Podľa Gibu sa v minulosti právny štát vnímal formálne. Predpokladalo sa, že stačí dodržiavať prijaté pravidlá a predpisy. Čo však, ak predpisy požadujú niečo, čo dnes považujeme za nespravodlivé?
Čo ak do zákonov verejná moc napíše, že nikto s ryšavými vlasmi nemá nárok na zdravotnú starostlivosť? Čo ak tam napíše, že každý, kto sa narodil s istým vierovyznaním, nemá nárok na občianske práva, majetok a nakoniec i život?
Preto dnes používame koncepciu materiálneho právneho štátu „čiže takého, ktorý je založený na nejakých hodnotách“. Najmä ľudských právach, ktoré sú reálne vymožiteľné.
Práve tieto hodnoty sú dnes opäť ohrozené. V Poľsku totiž vláda iba mení formálne pravidlá, na čo má právo, avšak ich nové nastavenie je v rozpore s vyššími princípmi, na ktorých právny štát stojí.
Podľa profesora Jozefa Bátoru tieto princípy v našom priestore stelesňuje Európska únia. Po druhej svetovej vojne sme totiž museli riešiť práve to, že všetko, vrátane holokaustu, bolo formálne v súlade so zákonom.
Preto naše právne poriadky stoja na uznaní toho, že formálnym zákonom aj samotným štátom je nadriadený akýsi „vyšší morálny poriadok“. A to je základným pilierom Európskej integrácie. To, že existuje spoločný právny systém založený na týchto hodnotách, ktorý je nadradený právu jednotlivých štátov.
Je právny štát v ohrození?
Podľa šéfredaktorky portálu EURACTIV.sk Zuzany Gabrižovej sú požiadavky na vládu zákona súčasťou podmienok pre vstup do EÚ, odkedy tam v osemdesiatych rokoch minulého storočia vstúpili Grécko a Španielsko potom, čo zvrhli svoje vojenské diktatúry. Podobne, ako tomu bolo v prípade krajín V4 po páde komunizmu.
V strednej Európe sú v súčasnosti vážne obavy o stav demokracie a právneho štátu. Podľa Bátoru majú svoje problémy Slovensko a Česko, ktoré vykazujú známky takzvaného uneseného štátu, ktorý kontrolujú viac korupcia a oligarchovia než občania. Väčšie problémy sú však aktuálne v Maďarku a najmä Poľsku.
Vláda strany Právo a spravodlivosť sa snaží znefunkčniť súdnictvo v krajine. Prvým krokom bolo, že odmietla vymenovať ústavných sudcov, ktorých nominovala predchádzajúca vláda.
Ďalej v súdnej rady zvýšili počet politických nominantov, aby ju tak ovládli. Prezidentovi a ministrovi spravodlivosti dali právomoc vymeniť šéfov krajských, okresných a odvolacích súdov. A napokon dostali právomoc odvolávať sudcov najvyššieho súdu.
Ako zachrániť vládu zákona?
To, že povojnové štáty sa budovali na základe vlády vyššieho zákona, ktorý strážia európske inštitúcie, bolo podľa Gibu pre krajiny západnej Európy samozrejmosťou.
Až takou, že nedokázali predvídať situáciu, kedy sa krajina stane členom EÚ a neskôr sa vzdiali od princípov demokracie a právneho štátu.
Podľa Gabrižovej však EÚ postupne rozvinula vlastné kontrolné mechanizmy. Impulzom bola i vláda krajnej pravice v Rakúsku koncom minulého storočia. Dnes základné zmluvy definujú hodnoty EÚ vrátane dodržiavania zásad právneho štátu a článok 7 Lisabonskej zmluvy umožňuje trestať krajiny, ktoré ich nedodržiavajú.
Práve tento „nukleárny“ článok Európska komisia po prvýkrát v histórii aktivovala v prípade Poľska 20. decembra 2017. Odvtedy plynie Poľsku trojmesačná lehota na nápravu, inak bude o spustení sankčného procesu hlasovať Európsky parlament a Európska rada (šéfovia vlád), kde stačí 22 z 28 hlasov.
Najkrajnejším trestom môžu byť sankcie, v rámci ktorých by poľskí predstavitelia stratili hlasovacie práva v Rade EÚ. Rada je pritom miestom, kde majú členské štáty najväčší vplyv na formovanie európskych politík, rozhodnutí a nariadení.
Za prijatie takýchto sankcií by však museli hlasovať lídri všetkých ostatných krajín EÚ. To je podľa Bátoru veľmi nepravdepodobné. Obzvlášť, keď sa vytvára poľsko-maďarský politický tandem, ktorý sa môže v prípade takéhoto hlasovania vzájomne podržať.
Demokratické princípy a hodnoty právneho štátu si podľa Gibu, Bátoru a Gabrižovej nemôžeme úplne vynútiť. V demokraciách podľa Gibu víťazia tie politiky, ktoré si občania sami vyberú. Ak si z ponuky vyberajú politikov, ktorí hlásajú odklon od liberálnej demokracie a ktorí podnikajú kroky k znefunkčneniu vlády zákona, chybu zrejme treba hľadať aj v nich.
Je preto predovšetkým na nás samotných, či budeme k takýmto prejavom citliví a svoje práva si dokážeme ustriehnuť sami. Rozhodujeme o tom pri každých voľbách.
Tento blog je krátkym sumárom nedávnej diskusie CAFÉ EURÓPA, ktoré pre Vás organizujeme v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline. Aby Vám žiadna neušla, môžete nás sledovať na našom Facebooku aj Twitteri.
Článok vznikol na diskusii "Café Európa: Ako zachrániť právny štát v strednej Európe?" v Bratislave 6.2.2017. Celý záznam z diskusie si môžete vypočuť aj ako podcast:
Autor: Tomáš Madleňák
