Slovensko je jednou zo šiestich krajín EÚ, ktoré neumožňujú osobám rovnakého pohlavia žiadny typ civilného zväzku, či už v podobe manželstva alebo registrovaného partnerstva. Je to tak v Rumunsku, Bulharsku, Poľsku, Litve, Lotyšsku a na Slovensku.
V Maďarsku a Chorvátsku, tak ako u nás, manželstvo osôb rovnakého pohlavia neumožňuje ústava, no v týchto dvoch krajinách je možné uzatvárať registrované partnerstvá.
Právo „brať sa“
Aktivista a novinár Branislav Ondrášik so svojim partnerom žije už takmer desať rokov. Pred troma rokmi uzatvorili registrované partnerstvo a o niekoľko mesiacov aj manželstvo v škótskom Edinburghu.
Ide však iba o symbolický akt, pretože slovenské úrady takéto zväzky uzatvorené v zahraničí neuznávajú. Táto situácia má však pre páry rovnakého pohlavia viaceré praktické dôsledky.
„Keď prídete do nemocnice, nemáte žiaden vzťah. Keď teraz vyjdem von a zrazí ma auto, všetok môj majetok skončí niekde vo vzduchoprázdne.“
Okrem problémov s prístupom ku zdravotnej starostlivosti či pri dedení môže neexistujúca právna úprava Slovensku uškodiť aj ekonomicky.
Bratislava je v hre ako možné sídlo Európskej agentúry pre lieky, ktorá sa má kvôli brexitu sťahovať z Londýna. Slovensku by priniesla pracovné miesta i kúpnu silu a kapitál.
Časť zamestnancov v Londýne protestovala proti presídleniu na Slovensko. Mali obavy, že by v novej krajine neboli uznávané ich práva. Mohlo by sa dokonca stať, že by partneri a partnerky LGBTI zamestnancov nedostali povolenie na pobyt, pretože slovenská legislatíva ich štatút neuznáva.
Spoločnosť je však stále proti zákonu, ktorý by LGBTI osobám umožnil uzatvoriť zväzok. Podľa Ondrášika by zmenu postoja ľudí mohli do veľkej miery formovať cirkvi. Príkladom je silne katolícke Írsko, kde po referende v roku 2015 zmenili ústavu a zlegalizovali homosexuálne manželstvá. Cirkev pritom pomáhala tlmiť nenávisť a odpor.
Evanjelický teológ Ondrej Prostredník vysvetľuje, že oficiálna línia cirkví hovorí, že homosexualita ako taká nie je hriechom, no homosexuálne správanie áno.
Podľa Prostredníka však spolužitie osôb rovnakého pohlavia v teologickom význame nemôže byť považované za hriech, ak ide o partnerský vzťah založený na dobrovoľnosti, vernosti a na dlhodobom záväzku.
Argumenty proti
So svojimi argumentmi a názormi je však teológ Prostredník na Slovensku v menšine. V konzervatívnych kruhoch prevláda názor, že nemožno uzákoniť ani registrované partnerstvá, pretože to by nevyhnutne viedlo k uznaniu homosexuálnych manželstiev v budúcnosti.
Zákon, ktorý by to umožnil, by vraj predefinoval manželstvo na zväzok dvoch ľudí, ktorí sa majú radi. Z definície by vypadla otvorenosť pre počatie dieťaťa a z toho vyplývajúca požiadavka vernosti, pre dobro dieťaťa.
To by znížilo štatút manželstva ako takého. Ľudia by ho brali menej vážne a aj heterosexuálne páry by voči nemu cítili menšiu zodpovednosť a viac by sa rozvádzali.
Ondrášik ale nesúhlasí s argumentom, že LGBTI komunita sa snaží spôsobom „snehovej gule“ dosahovať čoraz väčšie a väčšie práva. Naopak. Sú otvorení a na rovinu hovoria, čo je ich požiadavkou: rovnaké práva, aké majú aj heterosexuálne páry.
Či sa štátom uznaný homosexuálny zväzok má nazývať manželstvom preňho osobne nie je určujúce, pokiaľ je rozdiel iba v názve.
Evanjelický teológ Ondrej Prostredník dodáva, že na definícii manželstva a či je jeho základnou úlohou plodenie detí, sa nezhodujú ani rôzne kresťanské cirkvi. Nároky na vernosť navyše nesúvisia s tým, či sú súčasťou rodiny aj potomkovia.
A čo deti?
Navyše, aj v homosexuálnom manželstve môžu figurovať deti. Treba pamätať, že v prípade adopcií ide o deti z detských domovov, ktoré často nič a nikoho nemajú. Prečo im nedopriať rodinu, aj keď v nej nebudú mama aj otec?
Podľa Ondrášika si iba zakrývame oči pred realitou. Homosexuálne páry môžu mať aj dnes deti, napríklad keď ženy podstúpia umelé oplodnenie. Jediný problém je v právnom vzťahu dieťaťa s jedným z rodičov.
Posun v celej problematiky práv LGBTI osôb by pomohol vyriešiť praktické záležitosti života nezanedbateľnej časti našich občanov, ktorí platia rovnaké dane, majú rovnaké povinnosti, no nemôžu bezproblémovo a plnoprávne žiť.
Najskôr sa však musí zmeniť postoj väčšinového obyvateľstva, ktoré je voči gejom, lesbám, bisexuálom, transrodovým a intersexuálnym ľuďom stále naladené veľmi nepriateľsky.
Podľa teológa i aktivistu sú za stav v spoločnosti zodpovedné cirkvi a najmä politici, ktorým chýba odvaha postaviť sa za časť svojich voličov.
Tento blog je krátkym sumárom nedávnej diskusie CAFÉ EURÓPA, ktoré pre Vás organizujeme v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline. Aby Vám žiadna neušla, môžete nás sledovať na našom Facebooku aj Twitteri.
Článok vznikol na diskusii "Café Európa: Práva LGBTI osôb v EÚ a na Slovensku" v Žiline 18.10.2017
Autor: Tomáš Madleňák
