reklama

Lepšie podmienky alebo polená pod nohy Slovákom vyslaným za prácou do zahraničia?

Ako sa Slovákov dotknú nové pravidlá o vysielaných pracovníkoch? Zaslúžime si za rovnakú prácu na rovnakom mieste aj rovnaký plat? Alebo má byť pre nás dôležitejšie zachovať si konkurenčnú výhodu?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

V roku 2016 vstúpila do platnosti takzvaná vynucovania smernica, na základe ktorej štáty začali uplatňovať pravidlá o vysielaných pracovníkoch podľa smernice z roku 1996.

Niekoľko prípadov z Francúzska, ako u nás medializovaný príbeh českého kamionistu, ktorý dostal pokutu za to, že mal príliš nízku mzdu, naštartovalo celoeurópsku debatu o novej podobe smernice.

Bohatšie krajiny sa v nej snažia chrániť svoj pracovný trh pred lacnejšou pracovnou silou prichádzajúcou aj zo Slovenska.

Lucia Sabová Danková z Národného inšpektorátu práce vysvetľuje, že za vysielaných pracovníkov sa pritom nepovažujú ľudia zo Slovenska, ktorí sú zamestnaní v zahraničí. Ide iba o pracovníkov, ktorí sú zamestnaní na Slovensku, ale na obmedzený čas pracujú v zahraničí a potom sa opäť vrátia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najväčšiu časť, viac ako 43% vysielaných pracovníkov zo Slovenska, tvoria pracovníci v stavebnom priemysle. Celkovo takto ročne Slováci a Slovenky vycestujú za prácou až 2 milióny krát.

Vlády krajín chudobnejšej polovice EÚ sa obávajú zvyšovania nezamestnanosti. Ich prioritou je zachovať konkurencieschopnosť našich pracovníkov.

Podľa Jozefa Kollára, prezidenta KOZ SR, sa ale nesmie zamestnanec v zahraničí cítiť ako druhoradý občan. Zaslúži si aspoň minimálnu mzdu krajiny, kde prácu vykonáva. Konkurencieschopnosť našich podnikov i zamestnancov nesmie byť iba v nízkych odmenách.

Problémy dopravcov

Podľa Pavla Hudáka zo spoločnosti HUDOS s.r.o., ktorá patrí medzi najväčšie dopravné spoločnosti na Slovensku, je v doprave ohodnotenie vodičov na Slovensku porovnateľné so západom. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Problém je, ako je príjem vodiča rozdelený. Koľko tvorí mzda, koľko stravné a koľko vreckové.“ Ak na Slovensku stravné tvorí väčšiu časť príjmu než napríklad vo Francúzsku, no dopravca bude musieť vodičovi zaplatiť podstatne vyššiu francúzsku minimálnu mzdu aj vysoké stravné podľa slovenskej legislatívy, Slovák sa preňho stane drahším, než Francúz. 

Podľa Kollára ale stravné principiálne nikdy nemôžeme považovať za príjem. Takzvané diéty totiž slúžia na to, aby sa zamestnanec mal za čo najesť.

Navyše výpočet odvodov, najmä sociálnych a neskôr dôchodku, sa robí iba na základe mzdy. Pozerať sa na diéty ako na súčasť odmeňovania je podľa Kollára neprípustné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pre prepravcov sú podstatné aj administratívne komplikácie a náklady spojené so smernicou. Na jednej dlhšej ceste vodič prejde niekoľko krajín. Každá má inú minimálnu mzdu a iné kolektívne zmluvy.

Ivan Rusko, generálny tajomník združenia cestných dopravcov ČESMAD Slovakia upozorňuje, že súčasťou tzv. cestného balíka sú i ďalšie nariadenia, ktoré dopravcovia vnímajú ako nezmyselné.

Je ťažké uplatňovať napríklad požiadavku 45 hodinového odpočinku mimo kabíny vozidla. Počas neho by mal vodič opustiť kamión, ktorý nikto nestráži.

Riešením, o ktoré dopravcovia usilujú, je vyňať dopravu zo smernice o vysielaných pracovníkoch a pripraviť pre nich osobitnú smernicu v rámci cestného balíka, ktorý bude pamätať na všetky špecifiká odvetvia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Schránkové firmy na Slovensku

Skutočným problémom sú podľa Hudáka schránkové firmy, ktoré na Slovensku síce sídlia, no reálny predmet podnikania majú v bohatších krajinách EÚ. Za tunajšiu minimálnu mzdu zamestnávajú ľudí zo Slovenska a ďalších krajín na východ od nás. Tých však posielajú pracovať do západnej Európy.

Tieto firmy vykorisťujú ľudí, ohrozujú trh západných krajín a robia slovenským dopravcom i ďalším zamestnávateľom zlé meno. EÚ aj naše štátne orgány by sa preto mali zamerať najmä na ne.

Podľa Sabovej Dankovej Národný inšpektorát práce o probléme vie a pracuje na jeho odstránení. Práve kvôli takýmto firmám EÚ v roku 2014 prijala špecifickú smernicu. Dnes slovenské orgány úspešne spolupracujú s inštitúciami ostatných krajín EÚ na odhaľovaní práve týchto schránok .

Kým sa trh úplne „vyčistí“, ale ešte nejaký čas potrvá.

Tento blog je krátkym sumárom nedávnej diskusie CAFÉ EURÓPA, ktoré pre Vás organizujeme v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline. Aby Vám žiadna neušla, môžete nás sledovať na našom Facebooku aj Twitteri

Článok vznikol na diskusii "Café Európa: Slováci a práca v zahraničí" v Prešove 17.10.2017

Autor: Tomáš Madleňák

Café Európa

Café Európa

Bloger 
  • Počet článkov:  119
  •  | 
  • Páči sa:  95x

Debaty Café Európa sú určené pre širokú verejnosť a ich cieľom je zvýšiť povedomie a podporiť spoločenskú diskusiu na vybrané otázky týkajúce sa EÚ a jej členských štátov. Publikum má možnosť vypočuť si argumenty odborníkov, zapojiť sa do diskusie, klásť otázky a nakoniec si na základe prezentovaných informácií vytvoriť na tému vlastný názor ... to všetko v príjemnej neformálnej atmosfére kaviarne. Zákusok s kávou, prípadne čajom je na nás! Formát diskusií vznikol pod patronátom Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v roku 2010. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu