Keď bol Maroš Šefčovič v rokoch 2009-2010 komisárom pre vzdelanie, kultúru a mládež, oslavovali sa dva milióny účastníkov programu Erasmus. Dnes už to číslo narástlo na 9 miliónov, vrátane tisícov Slovákov. Program dnes oficiálne známy pod hlavičkou Erasmus+ je podľa Šefčoviča v súčasnosti najpopulárnejší program EÚ.
Jeden z jeho najpôsobivejších výsledkov je, že Európa sa stala pre mladých „ich vlastným, prirodzeným priestorom“. Pohybujeme sa po nej bez toho, aby sme mali pocit, že prekračujeme hranice a ideme do neznámeho, cudzieho priestoru. „Európa je pre nás domovom.“
Práve preto si slovenský astrofyzik Norbert Werner, ktorý sám o sebe tvrdí, že jeho kariéru Erasmus naštartoval, myslí, že by ho mal absolvovať každý študent, „nie iba zopár vyvolených.“
Nie je to iba obrovská šanca pre kariéru mladého človeka, ale posilňuje aj pocit Európanstva. „Keď má človek kamarátov z mnohých európskych krajín, vytvorí sa niečo ako pocit európskej identity.“
Ako zmeniť Erasmus v ďalších rokoch?
Norbert Werner sa s Erasmom zoznámil v roku 1999. Aby mohol vycestovať do Holandska, musel vybaviť bilaterálnu dohodu medzi svojou univerzitou v Košiciach a vysokou školou v Utrechte.
Aj v roku 2017 sú podľa študentky žurnalistiky FiF UK Gabriely Čepičanovej problémy študentov, ktorí chcú vycestovať cez Erasmus, veľmi podobné.
Bilaterálne zmluvy, bez ktorých je ponuka mobilít malá a neatraktívna, sú stále problémom. Ďalším typickým problémom je uznávanie kreditov zo zahraničia.
Študent v rámci Erasmu absolvuje niekoľko povinných skúšok na univerzite v zahraničí. Tie mu ale doma nemusia uznať a musí absolvovať ďalšie. Často musia študenti automaticky rátať s predĺžením svojho štúdia, čo ich stojí čas i peniaze.
Peňazí je málo
Problémom sú aj financie. Werner spomína, ako jemu a jeho kamarátovi v Holandsku mesačné štipendium nestačilo ani na zaplatenie internátu.
Podľa Čepičanovej sa mnoho nezmenilo. Toto môže byť bariérou pre študentov so sociálne slabším zázemím.
Mária Gajarská Kučerová z oddelenia medzinárodných vzťahov FiF UK upozorňuje, že Európska komisia pre potreby Erasmu delí krajiny EÚ na tri kategórie a podľa nich určuje výšku grantu.
To vytvára aj nelogické situácie. Študentom zo západu, ktorí prichádzajú napríklad do Bratislavy, postačí pri našich cenách za internát na pohodlný život aj nižší grant.
Naopak našim študentom, ktorí chcú ísť na západné univerzity, aj vyšší grant často nestačí.
Výsledkom je relatívne nízka účasť slovenských študentov na Erasme. Napríklad na Univerzite Komenského to je iba približne 5 percent.
Nevyužitá šanca pre Slovensko?
Vďaka priaznivým podmienkam k nám cez Erasmus prichádza čoraz viac študentov z iných krajín. Títo mladí ľudia by sa mohli stať „ambasádormi“ Slovenska a slovenskej kultúry po celej Európe. Mohlo by ísť o efektívnejšiu reklamu pre Slovensko, než je akákoľvek kampaň o „dobrom nápade“.
Podľa Kučerovej je však už prvý kontakt zahraničných študentov s našou krajinou na cudzineckej polícii tak negatívny, že zvyšok pobytu iba vyvažuje túto zlú skúsenosť.
Študentky z ukrajinského Mariupoľu jej hovorili, že to pre ne bol druhý najtraumatizujúcejší zážitok hneď po skúsenosti s vojnou.
Erasmus je naozaj výnimočný projekt. Pomáha študentom získať neoceniteľné skúsenosti. Európe ako takej posilňovaním európskej identity medzi nimi. A krajinám, kam prichádzajú, pomáha spropagovať sa.
I v prípade Erasmu je stále čo zlepšovať, aby jeho ďalších 30 rokov bolo ešte úspešnejších. Ako využijeme príležitosti, ktoré Erasmus ponúka, je však často iba na nás a našej krajine.
Tento blog je krátkym sumárom nedávnej diskusie CAFÉ EURÓPA, ktoré pre Vás organizujeme v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline. Aby Vám žiadna neušla, môžete nás sledovať na našom Facebooku aj Twitteri.
Článok vznikol na diskusii "Café Európa: Ako 30 rokov Erasmu zmenilo Európu?" v Bratislave 28.9.2017
Autor: Tomáš Madleňák
