Česku a Slovensku sa postupne podarilo vybudovať fungujúce demokratické štáty a v roku 2004 sa stali súčasťou Európskej únie, čím sa opäť symbolicky „spojili“.
Dnes však vidíme dve krajiny, ktoré majú v EÚ odlišnú pozíciu. Slovensko je v eurozóne, Česko nie. A Slováci sú optimistickejšie naladení voči EÚ než Česi.
Podľa českého politológa Pavla Šaradína je v Česku skepsa voči EÚ historicky najvyššia. Iba okolo 30 percent ľudí EÚ dôveruje a 70 až 80 percent ľudí odmieta euro.
Utečenecká kríza dala stranám silnú politickú tému. Európske témy tak asi po prvý krát budú dôležité aj pri nadchádzajúcich českých parlamentných voľbách.
Strana TOP09 ohlasuje, že je „jediná jasne proeurópska strana“. Podľa Šaradína existujú v podstate tri skupiny strán a v proeurópskom tábore sú už len tie menšie.
Druhý tábor tvoria skeptickejšie strany, od zabehnutej ODS, po „obskúrne populistické subjekty“. Tretí tábor sám osebe je Andrej Babiš, euroskeptický a nevyspytateľný nádejný premiér.
Prečo sme iní?
Ako vysvetlíme rozdiel v postoji k EÚ medzi Čechmi a Slovákmi? Sociálny antropológ Juraj Buzalka za tým vidí skúsenosť Slovenska s mečiarizmom deväťdesiatych rokov. V EÚ vidíme záruku, že zostaneme „normálnou“ demokratickou krajinou.
Líši sa i úroveň médií, ich sloboda a zodpovednosť. Podľa komentátorky denníka SME Zuzany Kepplovej sa veľké české médiá správali počas migračnej krízy horšie než najväčší bulvár na Slovensku.
Český novinár Patrik Eichler dodáva, že sa zmenila vlastnícka štruktúra médií a reálne sa znížila ich sloboda. Dnes sa podľa neho v médiách skutočne manipuluje v prospech niektorých strán, predovšetkým tých antieurópskych.
Naša budúcnosť v Európe?
Robert Fico hovorí nielen o tom, že chceme byť v jadre EÚ pre jeho výhody, ale aj o tom, že to bude niečo stáť. Tým otvára politicky ťažkú tému a naznačuje, že to myslí vážne.
Podľa Buzalku však diskusii o našom mieste v Európe stále chýba obsah. Politici nemajú iba hovoriť, že chceme byť európski, ale aj vysvetľovať prečo a ako.
Chýbajúca diskusia o európanstve prospieva iba extrémistom, ktorí sú už v parlamente a požadujú odchod Slovenska z EÚ. Avšak obsah chýba i im. Nemajú konkrétne odpovede, ako by Slovakexit vyzeral. Do karát im však hrá medzinárodná situácia.
Po období mečiarizmu sme sa stali súčasťou silného európskeho bloku spolu so západnými štátmi, ktoré sme považovali za vzor „normálnej“ krajiny.
Kepplová upozorňuje, že dnes sa mení medzinárodná situácia a prekresľujú sa červené čiary práve na západe. S každým Trumpovým tweetom či referendom o Ukrajine, nezávislosti a brexite čoraz viac prichádzame o vzory.
Nadišiel preto čas, aby sme prestali len hľadať šablóny na kopírovanie a sami naplnili svoju krajinu obsahom o charaktere Slovákov, demokratov a Európanov.
Tento blog je krátkym sumárom nedávnej diskusie CAFÉ EURÓPA, ktoré pre Vás organizujeme v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a Žiline. Aby Vám žiadna neušla, môžete nás sledovať na našom Facebooku aj Twitteri.
Autor: Tomáš Madleňák